Supercela

Supercela alebo supercelárna búrka^[1] je jednobunková konvektívna búrka, ktorá obsahuje jeden dlhotrvajúci, rotujúci výstupný prúd a dva zostupné prúdy. Na radare ju charakterizuje mezocyklóna.

Supercely bývajú sprevádzané divokým počasím – obrovskými krúpami, tornádami, prípadne prívalovými zrážkami či extrémnou elektrickou aktivitou. Supercely sú v Európe pomerne vzácne, nie však neobvyklé.

Druhy supercel[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme tri druhy supercel, ktoré sa od seba líšia intenzitou zrážkovej aktivity.

LP supercela[upraviť | upraviť zdroj]

V búrke prevládajú výstupné prúdy, zostupné sú menej vyvinuté alebo nevyvinuté. Aj napriek tomu môže byť búrka doprevádzaná prepadmi studeného vzduchu („microburst“), ktoré vedú k silným nárazom vetra na malom území. LP supercela je charakterizovaná relatívne slabými zrážkami. Môžu sa však vyskytnúť obrovské krúpy. Vzhľadom na absenciu zostupných prúdov sa tornáda netvoria príliš často.

CS (klasická) supercela[upraviť | upraviť zdroj]

Búrka má vyvážený výstupný a zostupný prúd (zostupné prúdy sú dva). Čelný zostupný prúd vzniká obvykle na severovýchode búrky a sprevádzajú ho silné zrážky. Tylový zostupný prúd je obvykle bez zrážok, výnimkou je záverečné štádium búrky, keď sa zrážky vyskytujú aj v tejto oblasti. V CS supercelách sa najčastejšie vyskytujú tornáda.

HP supercela[upraviť | upraviť zdroj]

V búrke dominujú zostupné prúdy. Tieto búrky sprevádzajú intenzívne zrážky, silné nárazy vetra (až so silou orkánu) a mohutné krupobitia. Ďalším nebezpečenstvom je mimoriadna elektrická aktivita (až stovky bleskov za minútu). Tornáda sa vyskytujú častejšie ako pri LP supercele, avšak menej často ako pri CS supercele. Bývajú však ukryté v silných zrážkach, preto o nich ľudia do poslednej chvíle nevedia.