Suwarrow

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 13°17′J 163°08′Z / 13.28°J 163.13°Z / -13.28; -163.13
Suwarrow
Suvorov
Atol
Suwarrow-WorldWind.png
Satelitná snímka Suvorovu
Štát Nový Zéland Nový Zéland
Fed. štát Cookove ostrovy Cookove ostrovy
Ostrovná skupina Severné Cookove ostrovy
Poloha Tichý oceán
 - výška m n. m.
 - súradnice 13°17′J 163°08′Z / 13.28°J 163.13°Z / -13.28; -163.13
Dĺžka 15,3 km
Šírka 12,8 km
Rozloha 150 km² (15 000 ha)
 - súše 0,4 km² (40 ha)
Obyvateľstvo (2012) * Strážcovia Národného parku v turnusoch
Hustota 5 obyv./km²
Pre verejnosť prístupný
Prístup iba loďou
Objaviteľ Michail Petrovič Lazarev
 - dátum 17. september 1814
Lagúna polouzatvorená
Vstup do lagúny splavný
Poloha atolu v Tichom oceáne
Red pog.svg
Poloha atolu v Tichom oceáne
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Suwarrow

Suwarrow (iné názvy: Suvorov, Suvarou, Suvarov) je nízky koralový atol patriaci pod Cookove ostrovy v Pacificku. Nachádza sa približne 930 km severo-severo-západne od ostrova Rarotonga, ktorý je administratívnym centrom Cookových ostrovov.

V dávnej minulosti bol atol obývaný Polynézanmi.[1] Prvou loďou "západnej civilizácie" bola ruská Suvorov vedená ruským admirálom cárskej flotily, Michailom Petrovičom Lazarevom. Do lodného denníka bol zapísaný dátum 17. septembra 1814 ako deň objavu atolu. Posádka lode ho však našla neobývaný. Loď niesla meno ruského generála Alexandra Suvorova, ktorý sa pod menom Suwarrow objavil v epickom epose Georga Gordona Byrona Don Juan. V priebehu času sa názov menil a vyslovoval ako Souvorow, Souwaroff či Souworoff. Názov "Suwarrow" je súčasným oficiálnym názvom pod správou Nového Zélandu.

História osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Spisovateľ Robert Louis Stevenson bol aj s rodinou v apríli 1890 pasažierom na obchodnom parníku “Janet Nicoll", ktorý sa pri plavbe zastavil aj na Suwarrowe počas obchodnej plavby po strednom Pacifiku.[2] Stevensonov spolucestovateľ a dobrodruh Jack Buckland sa neskôr na atol vrátil a tam aj skonal.

Aj keď Stevensonova manželka Fanny Vandegrift popísala atol ako "najromantickejší ostrov na svete", nestal sa Stevensonovým modelom pre knihu "Ostrov pokladov" (1883). Ostrovom pokladov však v skutočnosti byť môže, pretože v polovici 19. storočia (bez bližšieho upresnenia niekedy medzi rokmi 1848 – 1855) tam doplávala záchranná loď z Tahiti a na ostrove vykopala skrinku obsahujúcu mince v hodnote vtedajších 15 tisíc NZD.[3] Novozélanďan Henry Mair našiel ešte o niečo neskôr niekoľko mincí v korytnačom hniezde.[4]

Počas Druhej svetovej vojny na najväčšom ostrove atolu Anchorage žil Robert Dean Frisbie s niekoľkými členmi pobrežnej hliadky. O tomto zážitku Frisbie napísal príbeh The Island of Desire. Hurikán v roku 1942 spustošil 16 z 22 ostrovčekov atolu a osadníci boli donútení atol opustiť. Ostala tam len chatrč so zásobníkom na vodu, niekoľkými sliepkami a prasatami, čo prežili besnenie hurikánu. Neskôr boli na ostrov dovezené mačky aby zlikvidovali premnoženú populáciu krýs, ktoré tam boli zavlečené v dávnejších dobách.

Atol bol po druhej svetovej vojne opustený, až kým tam neprišiel Novozélanďan Tom Neale. Na atole napokon v troch obdobiach medzi rokmi 1952 – 1977 dohromady strávil viac ako 16 rokov, zväčša osamote. Tento robinsonovský život popísal v knihe An Island to Oneself. Medzi rokmi 1965 – 66 žil sám na ostrove aj Michael Swift. Ten ale nedisponoval dostatočnými znalosťami techník prežitia v divočine a tak jeho pobyt bol veľmi ťažký.[5]

Národný park[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1978 bol atol administratívou Cookových ostrovov kvôli veľkému množstvu vzácnych vtákov a morských živočíchov vyhlásený za Národný park.[6] Neskorší zámer vybudovať tu perlovú farmu bol zamietnutý environmentálnou spoločnosťou Taporoporo'anga Ipukarea Society.

Ku koncu 20. storočia tu žilo asi 3 % všetkých Faetonov červenochvostých a asi 9 % svetovej populácie Fregaty bielobokej.

Väčšina ostrovčekov atolu je porastená nízkou vegetáciou, prípadne krovinami z čeľade Lythraceae, Pemphis acidula a hojne sa vyskytujúcou pobrežnou heliotropickou Tournefortia argentea. Väčšie ostrovčeky majú hustú vegetáciu stromu Tou (Cordia subcordata); najzápadnejší ostrovček je po tomto strome aj pomenovaný (Tou Motu).

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Od prelomu tisícročia na ostrove v turnusoch žijú (spravidla dvaja) správcovia parku "Park Rangers" ako oficiálna stráž Národného parku. Na ostrov sa dá dostať len súkromnou jachtou, alebo objednanou expedíciou z Rarotongy. Vzhľadom na ochranu územia, fauny a flóry, každá loď, ktorá má v úmysle vstúpiť do vôd atolu, musí vopred požiadať o špeciálne povolenie.[7]

Ruský politik Anton Bakov v októbri 2011 prehlásil, že atol odkúpil a vyhlásil ho za hlavné centrum Ruského Impéria.[8] Predseda vlády Cookových ostrovov Henry Puna tento nárok dementoval.[9]

Anchorage Island

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BEST, Elsdon. Polynesian Voyagers. The Maori as a Deep-sea Navigator, Explorer, and Colonizer. kapitola "Intrepid Polynesian Voyagers" : [s.n.], 1923. Dostupné online. S. 9.
  2. The Cruise of the Janet Nichol among the South Sea Islands A Diary by Mrs Robert Louis Stevenson (first published 1914), republished 2004, editor, Roslyn Jolly (U. of Washington Press/U. of New South Wales Press)
  3. Helm and Percival
  4. Cowan, James (1936). Suwarrow Gold and other stories of the Great South Sea.
  5. Helm and Percival, pp 63, 100, 105
  6. National Environment Service of Cook Islands
  7. Suwarrow official info
  8. Russians claiming Suwarrow. Cook Islands News: (2011-10-01). prístup: 2011-10-16.
  9. Russian mission foiled by seasickness. Cook Islands News: (2011-10-05). prístup: 2011-10-16.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frisbie, Robert Dean (1944): The Island of Desire. (full text).
  • Helm, A.H; Percival, W.H (1973): Sisters In The Sun: The Story of Suwarrow and Palmerston Atolls. ISBN 0-7091-3971-3.
  • Jones, Rhys J. (2001): The status of seabird colonies on the Cook Islands atoll of Suwarrow. Bird Conservation International 11(4): 309–318. DOI:10.1017/S0959270901000351 (HTML abstract)
  • Neale, Tom (1966): An Island to Oneself. ISBN 0-918024-76-5, [1]
  • Waterworth. J. Y. (1954): Siege of Suwarrow. Walkabout March 1: 34-35.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Suwarrow na anglickej Wikipédii.