Rita z Cascie
| Rita z Cascie | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Občianske meno | Margherita Lotti |
| Narodenie | 1377/1381 Roccaporena |
| Úmrtie | 22. máj 1457 Cascia |
| Rehoľníčka | |
| Rehoľa | Spoločenstvo sestier svätého Augustína (augustiniánky) |
| Svätica | |
| V cirkvi | katolícka |
| Blahorečenie | 1627 Urban VIII. |
| Svätorečenie | 24. máj 1900 Lev XIII. |
| Patronát | neplodných žien a rodičov, manželov a matiek |
| Atribúty | čelo s krvácajúcou ranou, ruža, figa, včely |
| Sviatok | 22. máj |
| Odkazy | |
 | Rita z Cascie (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Rita z Cascie, vlastným menom Margherita Lotti (* 1377/1381, Roccaporena – † 22. máj 1457, Cascia) bola talianska vizionárka, augustiniánska rehoľníčka a stigmatička.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzala z rodiny strednej triedy z malého mesta na juhu dnešného regiónu Umbria. Už od mladosti sa túžila stať rehoľníčkou, no na prianie svojich rodičov sa ako štrnásťročná vydala za Paola Manciniho, príslušníka bohatého patricijského rodu. Jej manžel bol človek vnútorne veľmi láskavý, no navonok slaboch podliehajúci vplyvu rodinných zväzkov. Narodili sa im dvaja synovia-dvojčatá.
Ritin manželský život bol celkom poznačený spoločenskými mravmi panujúcimi v dobe vrcholnej renesancie. Neodmysliteľnou súčasťou boli silné rodové väzby, takmer posvätná vec pre každého príslušníka rodiny. Od počiatku manželského zväzku sa snažila vzoprieť tradičným konvenciám.
Asi po osemnásťročnom manželstve sa Paolo stal obeťou krvnej pomsty. Čoskoro nato prišla Rita i o oboch synov a jej sa tak uvoľnili všetky väzby na svetský život. Požiadala o prijatie do kláštora svätej Márie Magdalény v Cascii. No jej želaniu vzhľadom na okolnosti (pretrvávajúce rodové boje) však nebolo vyhovené. Napriek tomu viedla hlboko duchovný život sprevádzaný pomocou chudobným a trpiacim. Za svoj cieľ si vytýčila ukončenie krviprelievania medzi znepriatelenými rodmi.
Napokon bola medzi rehoľníčky prijatá. Podľa legendy sa jej v predvečer prijatia zjavili svätý Ján Krstiteľ, svätý Augustín a svätý Mikuláš Tolentinský. Tí ju odprevadili do kláštora, na ktorom sa brány otvorili samy. V roku 1443 sa u nej objavili stigmy najmä na čele ako pamiatka na Kristovu tŕňovú korunu.
Po smrti bola pochovaná v tunajšom kláštore. Miestny biskup v roku jej skonu vystavil Rite dobrozdanie o úcte, ktorú si zaslúžila. Do dnešných dní za dochoval veršovaný životopis o Ritiných zázrakoch s jej autentickou podobizňou.
Z čias jej posledných mesiacov života sa zachovala legenda, podľa ktorej si Rita priala od niektorej z rehoľných sestier, aby jej zo záhrady priniesla čerstvé figy a ružu, hoci bola treskúca zima. Napriek tomu jej však mníška zo záhrady požadované ovocie a krásne rozkvitnutú ružu skutočne priniesla.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rita z Cascie
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X