Svätý Jur

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°15′07″S 17°12′56″V / 48.251944°S 17.215556°V / 48.251944; 17.215556
Svätý Jur
mesto
Panorama Jur3.jpg
Panoráma mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Nadmorská výška 180 m n. m.
Súradnice 48°15′07″S 17°12′56″V / 48.251944°S 17.215556°V / 48.251944; 17.215556
Rozloha 39,87 km² (3 987 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 442 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 136,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1209
Primátor Ing. Alexander Achberger[3] (SMER, SNS, ĽS-HZDS)
PSČ 900 21
ŠÚJ 507989
EČV PK
Tel. predvoľba +421-2
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Svätý Jur
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.svatyjur.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Svätojurčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Svätý Jur (v minulosti Jur pri Bratislave, nem. Sankt Georgen, maď. Szentgyörgy, lat. Sanctus Georgius, Fanum Sancti Georgii)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Bratislavskom kraji.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.

Mesto Svätý Jur - štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Jur v lete

Volené[upraviť | upraviť zdroj]

  • primátor - Ing. Alexander Achberger
  • zástupca primátora - Mgr. Ľubomír Batka
  • mestské zastupiteľstvo (11 poslancov)
    • Mgr. Ľubomír Batka, Phd.
    • Ing. Peter Dočolomanský CSc.
    • ThDr. Július Filo, Dr.h.c.
    • Marián Fraňo
    • doc. PhDr. František Gahér
    • Mgr. Andrea Hranická
    • RNDr. Peter Jurčovič
    • MUDr. Andrej Kriššák
    • Ing. Juraj Pavelek
    • Ján Unger
    • Mgr. Michal Zeliska

Výkonné[upraviť | upraviť zdroj]

  • prednostka Ing. Mariana Fiamová
  • hlavný kontrolór Ing. Šimon Gabura
  • mestský úrad

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu v roku 2001 bol počet obyvateľov Svätého Jura 4 614. Počet obyvateľov k 1.1.2008 : 4911 Počet obyvateľov k 30.11.2008 : 4951

Národnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov k 31.12.2011 : 5215 obyvateľstvo v predproduktívnom veku : 1034 obyvateľstvo v produktívnom veku : 3301 obyvateľstvo v poproduktívnom veku : 880

Národnosť:

  • slovenská : 5 192
  • česká : 15
  • maďarská : 26
  • ostatná a nezistená : 136

[6]

Pohyb obyvateľstva v roku 2011[upraviť | upraviť zdroj]

  • narodení: 70
  • prisťahovaní: 185
  • zomrelí: 44
  • odsťahovaní : 63 [7]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Zimný pohľad na mesto
  • 1. 1. mája
  • 2. Alexandra Dubčeka
  • 3. Bernolákova
  • 4. Bratislavská
  • 5. Bratislavské záhumenice
  • 6. Cibická cesta
  • 7. Dr. Kautza
  • 8. Dukelská
  • 9. Družstevná
  • 10. Felcánova
  • 11. Fraňa Kráľa
  • 12. Gaštanová
  • 13. Hájniky
  • 14. Hamrovská cesta
  • 15. Hanzlíčkova
  • 16. Hergottova
  • 17. Horné predmestie
  • 18. Hradištná
  • 19. Hviezdoslavova
  • 20. Jozefkovo údolie
  • 21. Kollárova
  • 22. Kozmonautov
  • 23. Krajinská cesta
  • 24. Kukučínova
  • 25. Kúpeľné
  • 26. Letohradská
  • 27. Malokarpatská
  • 28. Mariánska cesta
  • 29. Mikovíniho
  • 30. Mierová
  • 31. Na pažiti
  • 32. Nová Pezinská
  • 33. Partizánska
  • 34. Pezinská
  • 35. Pezinské záhumenice
  • 36. Podhradie
  • 37. Polkoráby
  • 38. Pričov
  • 39. Pri Hornej skalke
  • 40. Pri peci
  • 41. Pri štadióne
  • 42. Prostredná
  • 43. Sasinkova
  • 44. Staromlynská
  • 45. Športová
  • 46. Staničná
  • 47. Štúrova
  • 48. Šúrska
  • 49. Ulica SNP
  • 50. Vinohradnícka
  • 51. Zuby
  • 52. Žabky


Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätný dom a múzeum Petra Jilemnického, Letohradská ul., Mestské múzeum v mestskej radnici.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Svätého Jura pochádza a pôsobí tam viac undergroundových kapiel (Vandali, ČAD), ethno-rocková kapela Karpatské Horké, okrem toho aj Svätojurská dychovka a kostolný zbor.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto (forum liberum).

V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. V 16. storočí boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16.17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.

Pamiatky a stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Budova prvej konskej železnice v Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]

So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava – Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak premával raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon (kultúrna pamiatka)

Gotický kostol Svätého Juraja[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Svätého Juraja

Je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými a je to najstarší pieskovcový oltár v strednej Európe. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.

Ostatné pamiatky farského kostola

Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa.

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz „Kristus na kríži“ z van Dyckovej maliarskej školy. Zvonica bola postavená v roku 1968.

Hradby mestského opevnenia[upraviť | upraviť zdroj]

Boli vybudované v rokoch 1603 – 1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky (kultúrna pamiatka).

Chránená prírodná rezervácia Šúr[upraviť | upraviť zdroj]

Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatino-jelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo – brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred Kr.

V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.

Piaristický kostol svätej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätej Trojice

Postavili ho v rokoch 1651 – 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnútorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmoľom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.

V kostole sa ďalej nachádza[upraviť | upraviť zdroj]

Pálfiovský kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Bol renesančným sídlom Kataríny Pálfiovej a Štefana Ilešháziho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia nechali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Celé 18. a 19. storočie kaštieľ slúžil na hospodárske a nájomné účely. V roku 1907 venoval vtedajší majiteľ kaštieľa Ján Pálfy tento objekt detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí spolu s finančnou dotáciou, aby sa mohol na tento účel prestavať a zariadiť. Tomuto účelu slúžil kaštieľ aj po prvej svetovej vojne. Po druhej svetovej vojne sa stal majetkom mesta Svätý jur.

Po nedávnej rekonštrukcii v ňom súčasnosti sídli producent vín a penzion. PD Svätý Jur

Piaristický kláštor[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností.

Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko – životodárna sila, hrozno – plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „vesmírna“ – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.

Zrúcanina hradu Biely Kameň[upraviť | upraviť zdroj]

Písomné zmienky o hrade sú veľmi strohé a neisté. Prvá zmienka už môže pochádzať z roku 1217. Spomína sa v Pešťbudínskych novinách, autor však neuvádza prameň z ktorého čerpal. Ak by skutočne išlo o dôveryhodnú zmienku, vzťahovala by sa skôr ešte na hradisko, ktoré malo osídlenie v 12. – 13. storočí. Prvá bezpečná zmienka o hrade je z roku 1271. Je však pravdepodobné že hrad bol postavaný skôr, azda v 1. polovici 13. storočia po opustení starobylého hradiska. V r. 1241 vpadli do Uhorska Mongoli, ktorí vyvrátili viaceré hradiská. I keď hradisko vo Svätom Jure nezničili, šľachta si dobre uvedomila že hradiská su pre nich už zastarané, nekomfortné. Preto dali svätojurskí grófi vystavať na protiľahlom kopci nový kamenný hrad – Biely Kameň. Strohé zmienky o hrade dopĺňa prameň z obdobia delenia rodu na dve vetvy v roku 1412. Hrad bol sídlom svätojurských grófov až do začiatku 16. storočia. Po moháčskej katastrofe získal hrad rod Zápoľských a po nich palatín Štefan Ilešházy. Ale po tureckých vpádoch na začiatku 17. storočia už začal pustnúť. Palatín si za ten čas dal postavať aj so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri. Hrad bol neobývaný, začal sa dokonca rozoberať na stavebný materiál. Od vpádu Turkov v roku 1663 je v rozvalinách.

Hradný areál pozostával z dômyselného opevnenia, ktoré pozostávalo z troch radov priekop na západnej a južnej strane. Celý hrad bol pritom obohnaný pomerne mohutnou hradbou predhradia, pričom dodnes sa z nich zachovali značné časti ako aj mohutná hranolová veža, situovaná na západnej strane fortifikácie. Hrad teda pozostával z opevneného predhradia a centrálnej časti – obytných priestorov. V severnej časti je dodnes rozpoznateľná jedna z pivníc, ktorá sa o inom spomína aj v písomnom prameni k roku 1412, podľa ktorého sa práve nad pivnicou nachádzal palác a kaplnka. Dodnes však visí niekoľko otáznikov na vnútornom členení hradného areálu.

Do hradu sa vchádzalo zo severovýchodnej časti skrz padací moc nad priekopou, priamo do vstupnej brány s vežou. Vstup bol k tomu aj chránený baštou, situovanou v severovýchodnej časti na hradbách horného hradu.

Na hrade však dosiaľ nebol uskutočnený archeologický výskum a preto mnohé podrobnosti o vonkajšom ale aj vnútornom členení hradu ostávajú nezodpovedané.

Slovanské veľkomoravské hradisko[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarská histografia považovala tento komplex za avarský hrink, nemecká za kvádske oppidum. Všetky tieto tvrdenia však vychádzali z nepodložených faktov. V prvej tretine 20. storočia tu robili povrchový výskum archeológovia, napr. Ján Eisner. Na základe posúdených artefaktov datovali fortifikáciu ako slovanské hradisko.

Na základe týchto skutočností sa pristúpilo v 50. a 60. rokoch 20. storočia na archeologický výskum pod vedením Kraskovskej. Odkryli sa zvyšky po kamennej bráne, vodovode, cisterne a niekoľko objektov s kamennou podmurovkou.

Od roku 2006 bol obnovený archeologický výskum. Je tu pomerne veľká šanca nájdenia sakrálnej stavby.

Bolo významnou vojenským fortifikáciou na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9. – 10. storočí na pravekom osídlení. Jeho funkcia bola prevažne refugiálna, utočisková v prípade nebezpečenstva. Na prelome 9. a 10. storočia slúžilo aj proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. – 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná kamenná brána. Rozloha hradiska je 3 ha a 26 árov, dĺžka valov je 1 693 metrov a ich výška 9 – 11 metrov (kultúrna pamiatka):

Morový stĺp so súsoším svätej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bol vyhotovená kópia. Originál je vystavený v mestskom múzeu.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Scheidlinova záhrada – celoročne udržiavaný park a detské ihrisko. Akcie ako divadielka, súťaže, programy rôzneho druhu sa uskutočňujú v letnom období.
  • Ihrisko neďaleko od futbalového štadiónu

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí futbalový klub a iné športové kluby. V areáli Základnej školy sú tenisové kurty, ktoré si môže záujemca objednať na vedení školy. V Jozefkovom údolí (Majáles) sa nachádza kúpalisko a ihrisko na plážový volejbal.

Stravovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sú tu dve pizzérie (Korzo, Red Hot), reštaurácia, ViNOCENTRUM a 13 pohostinských zariadení.

Kultúrne podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu januára otvárajú svatojurskí vinári na dva dni svoje pivnice verejnosti. V mesiaci apríl sa konajú Svätojurské hody, ktoré sa tešia veľkej obľube aj hostí zďaleka. V júni alebo v júli sa koná hudobný festival Svätojurský Rámus. 30. mája 2003 proti účastníkom festivalu brutálne zasiahlo policajné komando (tzv. Peklo vo Svätom Jure).

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má veľmi dobré cestné spojenie. Prechádza cezeň cesta prvej triedy z Bratislavy do Pezinka a Trnavy. Prímestské autobusy SAD do Bratislavy premávajú viackrát za hodinu. Spodnou časťou Jura prechádza hlavná železničná trať z Bratislavy do Žiliny a Košíc. Stoja v nej osobné vlaky.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jedinou školou je Základná škola na Kollárovej ul. 2 (tel.:02/4497 1529). Navštevujú ju žiaci 1. až 9. ročníka, pri základnej škole funguje aj školský klub detí.

V meste sú 4 materské školy (3 mestské a 1 cirkevná-evanjelická cirkev) a Základná umelecká škola.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredie Svätého Jura malo inšpiračný vplyv na viacerých spisovateľov. V rokoch 1940 – 1943 bol pôsobiskom Františka Hečka, ktorý tu začal písať svoj prvý román Červené víno. V rokoch 1936 – 1939 na miestnej škole učil Peter Jilemnický (v meste má múzeum) a v rokoch 1940 – 1945 tu žil i Ľudo Zúbek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Alexander Achberger je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Svätojurčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. http://www.svatyjur.sk/content/obyvatelstvo?sessid2801f49fdc902321a0ef1f5e3fae3bff=a651af91a3b5ea87f83ad95aff07e8f3
  7. Obyvateľstvo.Svätý Jur,c2012 http://www.svatyjur.sk/content/obyvatelstvo?sessid2801f49fdc902321a0ef1f5e3fae3bff=47fed0a4573c7f736b31dbf382dba23d

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Svätého Jura od vinohradov