Svätoplukovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°13′44″S 18°03′14″V / 48.228889°S 18.053889°V / 48.228889; 18.053889
Svätoplukovo
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Ponitrie
Nadmorská výška 140 m n. m.
Súradnice 48°13′44″S 18°03′14″V / 48.228889°S 18.053889°V / 48.228889; 18.053889
Rozloha 13,9 km² (1 390 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 341 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 96,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1386
Starosta Ivan Lobodáš[3] (SMER-SD)
PSČ 951 13
ŠÚJ 555991
EČV NR
Tel. predvoľba +421-53
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Svätoplukovo
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Svätoplukovo (do roku 1948 Šalgov) je obec na Slovensku v okrese Nitra.

Obec je vzdialená 15 km od Nitry smerom na Cabaj-Čápor v mierne kopcovitom teréne. 83 % katastra obce zahŕňa poľnohospodárska pôda. Obec leží mimo hlavných cestných ťahov a nemá železnicu. V obci nie je zdravotné stredisko a vzdelávanie je zabezpečené len v základnej škole pre prvé štyri ročníky, škola pre vyššie ročníky a zdravotná starostlivosť je v susedných Mojmírovciach.

Svätoplukovo je súčasťou mikroregiónu Cedron, ktorý je pomenovaný po potôčiku pretekajúcom obcou. Spoločnými silami sa susedné obce snažia riešiť spoločné problémy, ako napr. dostavbu kanalizácie a vodovodu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Svätoplukovo sa po prvý raz spomína v roku 1384 (niektoré pramene uvádzajú 1386) ako príslušenstvo hradu Jelenec (Gýmeš). Zemiansky rod z obce nemal vlastné priezvisko a označoval sa po latinsky ako de Salgo, čiže zo Šalgova.[4]

Obec bola 20 rokov súčasťou väčšej, bezprostredne susediacej obce Mojmírovce. V miestnom referende v roku 1996 sa obyvatelia Svätoplukova rozhodli pre osamostatnenie.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 žilo v Svätoplukove 1286 obyvateľov (602 mužov a 682 žien), z ktorých 1242 (96,58 %) sa hlásilo k slovenskej národnosti. Najvýznamnejšou menšinou sú Rómovia (oficiálne 25 osôb, 1,94 %, v skutočnosti pravdepodobne okolo 10 %). Najvýznamnejším vierovyznaním bolo rímskokatolícke (76,36 %), nasledované evanjelickým (13,22 %). V obci bolo 500 domov, z toho 400 trvalo obývaných.

V obci je približne 600 domov.

Počet obyvateľov k 31. 12. 2008 spolu 1348 muži 645 ženy 703 Predproduktívny vek (0 – 14) spolu 211 Produktívny vek (15 – 54) ženy 403 Produktívny vek (15 – 59) muži 457 Poproduktívny vek (55+ Ž, 60+ M) spolu 277 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 14 muži 13 ženy 1

Dominanty obce[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádzajú dva kostoly – klasicistický rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1833 (v severnej časti obce) a neskoroklasicistický evanjelický kostol z roku 1865 (v centre). Na námestí v strede obce je pamätník padlým obetiam prvej a druhej svetovej vojny.

V centre obce sa tiež nachádza artézska studňa, ktorá bola navŕtaná okolo roku 1900 do hĺbky približne 300 metrov. Pitná voda zo studne je obľúbená medzi domácimi i ľuďmi z okolitých obcí. Pri studni je vybudovaný bazén, ktorý slúži ako zásobáreň vody.

Voľný čas[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je postavený kultúrny dom, ktorý slúži voľnočasovým aktivitám. Pravidelne sa tu konajú fašiangové sprievody, stavanie mája, katarínske zábavy, mikulášske sprievody a podobne. V Svätoplukove pôsobí aj zmiešaný spevácky zbor a konajú sa tu Svätoplukovské slávnosti.

Okrem toho v obci pôsobí aj poľovnícke združenie a od roku 1922 aj dobrovoľný hasičský zbor.

V obci pôsobí futbalový klub (TJ Družstevník Svätoplukovo, v súčasnosti hrá II. A triedu Nitra – Šaľa,[5] družstvo silových trojbojárov, stolnotenisový oddiel a klub mažoretiek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. [1]
  5. [2]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]