Svetelnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Svetelnosť je bezrozmerná veličina vo fotografii, ktorá vyjadruje najvyššie možné množstvo svetla, ktoré prepustí daná optická sústava. Vždy je vyjadrená pomerom, ktorý je závislý od ohniskovej vzdialenosti a priemeru optickej sústavy pri plne otvorenej clone.

Svetelnosť = \frac{f}{d}, kde f je ohnisková vzdialenosť a d priemer optickej sústavy pri plne otvorenej clone.

Na vyjadrenie svetelnosti v praxi sa však používa zápis f/k, 1:k (alebo f/k_1-k_2, 1:k_1-k_2 pri objektívoch s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou (zoomových objektívoch), napr. f/2.8, 1:2.8, f/3.5-4.5, 1:3.5-4.5.

Hodnota svetelnosti objektívu určuje koľko svetla dopadne na svetlocitlivú vrstvu. Najvyššia svetelnosť (hodnota okolo f/1), znamená minimálny kladený odpor svetlu precházajúcemu cez objektív. Veľmi kvalitné objektívy majú svetelnosť okolo f/1.4 až f/1.8 pričom ide výhradne o objektívy s pevným ohniskom. U veľmi kvalitných zoomových objektívov sa svetelnosť pohybuje od f/2.8. S rastúcou ohniskovou vzdialenosťou objektívov (teleobjektívy) klesá aj ich svetelnosť. Dôsledkom technologicky veľmi náročnej výroby kvalitných, vysoko svetelných teleobjektívov by bola ich vysoká cena a tá by spolu s ich extrémnou veľkosťou a hmotnosťou logicky spôsobila nepredajnosť.

Všeobecne sa dá povedať, že čím je svetelnosť objektívu väčšia, tým je lepší. Nie vždy je však žiaduce, aby cez objektív prešlo čo najväčšie množstvo svetla. V takýchto prípadoch sa pomocou clony svetelnosť znižuje.