Svetlana Jevgenievna Savická

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetlana Jevgenievna Savická
sovietska kozmonautka
Št. príslušnosť Sovietsky zväz / Rusko
Dátum narodenia 8. august 1948 (66 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz (dnes Rusko)
Iné zamestnanie letecký inžinier
Čas vo vesmíre 19 dní 17 hodín 6 minút
Kozmonaut od 1980
Misie Sojuz T-7, Saľut 7, Sojuz T-5, Sojuz T-12

Pozri aj Biografický portál

Svetlana Jevgenievna Savická, rus. Светлана Евгеньевна Савицкая (* 8. august 1948, Moskva, Sovietsky zväz) je bývalá sovietska kozmonautka ruskej národnosti, mnohonásobná letecká svetová rekordmanka.

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Otec bol maršal letectva, dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu a účastník vojny. V šestnástich rokoch sa prihlásila do klubu výsadkárov a skôr ako skončila strednú školu, mala za sebou stovky zoskokov, bola majstrom tohto športu. Po maturite sa dostala na Moskovský letecký inštitút, fakultu stavby lietadiel. Súbežne s učením sa naučila lietať. Na letisku v Tušine zvládla vyššiu pilotáž a stala sa členom športového majstrovského tímu ZSSR. V roku 1965 trikrát skočila na padáku zo stratosféry, každý zoskok bol svetovým rekordom. Stala sa tiež absolútnou majsterkou sveta na vrtuľových lietadlách. Potom sa dostala do školy testovacích pilotov. V roku 1977 dosiahla na sériovom nadzvukovom J-133 rekordnú výšku 21140 metrov, podobných rekordov dosiahla niekoľko. V roku 1980 sa stala členkou tímu pripravujúcich sa kozmonautov MMZ Skorost. Po 19 rokoch od letu Tereškovovej sa stala druhou ženou sveta, ktorá letela do vesmíru. Mala 34 rokov, je zaregistrovaná ako 111. kozmonaut Zeme.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý svoj let absolvovala na lodi Sojuz T-7 koncom leta 1982. Štart bol z kozmodrómu Bajkonur, na palube s ňou leteli Leonid Popov a Alexandr Serebrov. Po 25 hodinách sa pripojili k orbitálnej stanici Saľut 7, kde ich uvítala stála posádka v zložení Anatolij Berezovoj a Valentin Lebedev. Keď sa po niekoľkých dňoch práce so Sojuzom T-5 vrátila na Zem, mala za sebou prvých 189 hodín vo vesmíre.

Po návrate pracovala rok v leteckej konštrukčnej kancelárii, potom na konštrukcii kozmických prístrojov a súbežne sa podrobila výcviku pre ďalší let.

Po druhýkrát letela ako palubná inžinierka na stanicu Saľut 7 o dva roky neskôr v lodi Sojuz T-12. Jej kolegami boli Vladimir Džanibekov a Igor Volk. Na Saľute bola v tom čase stála posádka Leonid Kizim, Oleg Aťkov, Vladimir Soloviov, ktorá tam zostala aj naďalej. Svetlana vystúpila ako prvá žena sveta na tri hodiny do voľného priestoru (EVA) a uskutočnila experimenty so zváraním. Pristáli po 11 dňoch na Zemi, v Kazašskej SSR.

Vo vesmíre celkovo strávila 19 dní, čím utvorila ďalší svetový rekord medzi ženami.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1983 – 1993 bola členkou tímu NPO Energija v Rusku. V roku 2007 bola na volebnej kandidátke komunistov KSRF.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]