Svetozár Hurban-Vajanský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetozár Hurban-Vajanský
Svetozár Hurban-Vajanský
slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik

Narodenie 16. január 1847
Hlboké, Slovensko
Úmrtie 17. august 1916 (69 rokov)
Martin, Slovensko

Svetozár Hurban-Vajanský, vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban (* 16. január 1847, Hlboké – † 17. august 1916, Martin) bol slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik. Pseudonymy: Belko Igor, Hlbocký, Igor, Igor Inovský, Igor Valach, Ján Krčazný, Ján Závora, Jaroš Dolský, Kvetuš Miloslav, Napreják. Zvaný aj "Patriarcha Slovákov".

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny Jurkovičovej. Vzdelanie získal v Hlbokom, Modre, Tešíne (1858), v hornorakúskom Oberschutzene, ako štipendista v pruskom Stendale (1863- 1866), zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1867). V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (1867-1870), štúdium dokončil v Budapešti (1871).

Pracoval ako koncipient v Trnave, Budapešti, Bratislave i Viedni, až si napokon otvoril vlastnú prax v Skalici. V roku 1875 sa oženil s Bratislavčankou Idou Dobrovitsovou, a vďaka právnym neúspechom sa snažil uchytiť vo viacerých mestách (Viedeň, Námestovo, Liptovský Mikuláš). Po roku 1878 sa pokúšal pracovať ako profesor v Rusku, Bulharsku či ako redaktor v mesto, no ani tu sa nestretol s väčším úspechom.

V roku 1878 bol povolaný do armády, stal sa redaktorom v Martine (Národnie noviny) a neskôr aj ich šéfredaktorom (od 1906). Pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu Orol, neskôr od roku 1881 obnovil vydávanie časopis Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku 1894 bol až do smrti tiež tajomníkom ženského spolku Živena.

Viackrát bol uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť (v Banskej Bystrici, vo Vacove), veľa cestoval (Rusko, Praha, Budapešť, Viedeň, Mníchov). Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Prispelo k tomu aj to, že bol najstarším synom predstaviteľa štúrovskej generácie Jozefa Miloslava Hurbana. Bol tiež členom študentského spolku Naprej, popredným činiteľom SNS a odporcom hlasistov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Svojou literárnou tvorbou pobúril všetkych politikov z obdobia slovenského realizmu. Veľký vplyv na jeho umelecký vývoj malo prostredie, v ktorom vyrastal, kde sa okrem štúrovskej ideológie stretával i so zahraničnou literatúrou. Dôverne poznal antickú literatúru, no i literatúru nemeckú, anglickú, ruskú či českú. Začiatky jeho literárnej činnosti sa prejavovali už v jeho detstve, keď ako desaťročný začal prispievať do doma písaného časopise Zrnká. Väčšinu diel napísal v slovenčine, no písal tiež nemecky. Jeho manželka tiež neskôr prekladala jeho práce do nemčiny. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa. Spočiatku sa venoval najmä písaniu poézie, neskôr sa venoval i próze a prekladom.

Literárnokritická a publicistická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

S inonárodnými literatúrami sa Vajanský vyrovnával ako literárny kritik a aktívny umelec – tvorca. Poznal originály diela českých, juhoslovanských, poľských, maďarských i nemeckých autorov. V maďarskej literatúre mal kritické až odmietavé stanovisko. Veľmi si vážil českú literatúru, aj keď mal proti niektorým autorom výhrady (napr. J. Vrchlický). Ostro odsudzoval naturalistickú tvorbu Emila Zolu i negatívne prvky v moderných tendenciách západoeurópskych literatúr. Preto hlavnú pozornosť obracal radšej „k zdravému“ východu, v ruskej realistickej literatúre, ktorú považoval za už jestvujúci vrchol súčasného európskeho umeleckého vývoja.

Vyjadroval sa ako kritik-publicista skoro systematicky k dielam svojich súčasníkov P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, T. Vansovej a ďalším. V jeho prenikavých kritických úvahách sa prejavujú aj protirečivosti, ktoré súviseli s eklektickým charakterom jeho estetických i literárnokritických názorov. Jeho kritická činnosť (výber z nej vyšiel v dvoch zväzkoch: State o slovenskej literatúre, 1956 a State o svetovej literatúre, 1957) hlboko zasahovala do rozvoja slovenskej realistickej spisby.

Neobyčajne rozsiahla bola publicistická aktivita S. H. Vajanského. V Národných novinách pracoval ako redaktor takmer 40 rokov. Bol jedným z ideológov martinského centra a Národnej strany. Ideovú koncepciu národného života rozvádzal najjednoznačnejšie vo svojich publicistických článkoch. „Cárskofilská orientácia v politike, filozofický idealizmus v názore, buržoázna predstava národa v spoločenskej koncepcii, etický konzervativizmus v nazeraní na ľudské vzťahy“ – to boli krajné polohy jeho ideologickej platformy.

Napriek tomu všetkému Vajanského úsilie o oslobodenie podrobeného národa svojou podstatou malo aj svoju pozitívnu stránku. Práve tento aspekt v jeho publicistickej činnosti mu umožňoval s kritickým zanietením odhaľovať metódy i praktiky vládnucich strán i byrokratického štátneho aparátu. Svoju politickú koncepciu sformuloval v úvahe Nálady a výhľady, ktorá vyšla v osobitnom knižnom výtlačku v roku 1897. Vajanského činnosť bola bohatá a mnohostranná. Ani o jednom spisovateľovi sa nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. Hurbanovi. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie i prózy, podnecoval ako umelec i kritik realistickú orientáciu slovesnej tvorby na Slovensku v poslednej štvrtine 19. storočia.

Národné noviny[upraviť | upraviť zdroj]

Šéfredaktorom Národných novín bol už spomínaný S. H. Vajanský. Boli to slovenské politické noviny, ktoré vychádzali v rokoch 18701947 v Martine a v roku 1948 v Bratislave 3 až 6-krát týždenne. Boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí. „ V nich sa začínajú objavovať jeho publicistické príspevky, napr. Listy z Požúňa pod pseudonymom Miloslav, Napreják a Starý Napreják.“ Prvý list vyšiel v čísle 46 z 9. júna 1868. Píše sa v ňom o výlete slovenskej mládeže na hrad Devín. Národné noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu Slovenskej národnej strany. Boli to najdlhšie vychádzajúce politické noviny. Veľa miesta z nich zaberali zoznamy prispievateľov na Dom Matice slovenskej a iné národné podujatia. Neskôr sa ich obsah rozšíril nielen o fejtóny a reportáže, ale aj o verše, povesti, literárne kritiky, životopisy významných osobností a pod.

S. H. Vajanský zintenzívňuje svoju publikačnú činnosť v časopisoch Orol, kde tiež pôsobí ako redaktor a aj v Národných novinách. Sem uverejňuje svoje úvodníky, komentáre, glosy, eseje, besednice, fejtóny, pripravuje prehľady z domáceho i zahraničného politického spravodajstva. Kriticky hodnotí diela európskej i domácej literárnej produkcie, informuje o kultúrnom dianí doma i vo svete. Vo svojich príspevkoch zapája aj dianie na Slovensku, resp. v Rakúsko-Uhorsku do širšieho európskeho až svetového kontextu. Národné noviny priniesli oznam o pripravovanom vydaní Vajanského zbierky Tatry a more. Táto zbierka je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Heydukovi za jeho osobitný záujem o Slovensko v knihe Cimbál a housle. Okrem toho tu publikoval i veľké množstvo básní, medzi ktoré patria napr. Kykymola, Matúšova mohyla, Pozdravenie hosťom Pauliny-Tótha, Epilog a mnoho ďalších. V tom istom ročníku sa objavila aj jeho literárnokritická esej Shakespeare. 1. júla 1873 tu vychádza úvodník Škola a život, ktorý vtedajší redaktor časopisu Viliam Pauliny-Tóth podpísal pseudonymom Vajanský a ten si Svetozár Hurban osvojil ako definitívny.

Slovenské pohľady[upraviť | upraviť zdroj]

Za veľmi významné v slovenskej žurnalistike, priamo až za prevratné sa považujú Hurbanove vystúpenia so Slovenskými pohľadmi na vedi umeňja a literatúru v roku 1846- v dobe vyvrcholenia predrevolučnej činnosti štúrovskej generácie. Vtedy sa kládli prvotné základy kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine, ktorú aj sám rozvíjal. Zo Slovenských pohľadov chcel vytvoriť taký časopis, v ktorom by sa „vedeňja a videňja“ rozvíjalo. Chcel z neho spraviť adekvátneho partnera štúrovských politických novín a ich literárnej prílohy. Hurban sa takto stáva jedným z tvorcov modernej slovenskej žurnalistiky v novej spisovnej reči. Svoju samostatnú novinársku činnosť začínal, keď nemal ešte ani tridsať rokov, teda vo veku, v ktorom sa týmto smerom uberali napr. Karol Kuzmány a Ľudovít Štúr.

Hurbanove Slovenské pohľady boli označované aj ako prvý vedecký časopis v novej slovenčine. Nešlo mu tu v pravom slova zmysle o vedu, ale len o jej popularizáciu. Hurbanov súčasník Ctiboh Zoch označoval štúdie J. H. Vajanského za subjektívne náhľady na objektívnosť. Publikoval tu veľké množstvo básní, recenzií, cestopisných čŕt a štúdií. Medzi básne patria napr. Noc, v Černokňažníku básne Božie hody, Tri sloky, Krvavý Khagal. Okrem toho tu uverejnil preklad Turgenevovej novely Mumu, nekrológy Samo Chalupka, Ivan Sergejevič Puškin a kritické štúdie o Heydukovej zbierke V zátiší. Z cestopisných čŕt to boli napr. Výlety tatranské a Púť do Čiech.

Slovenské pohľady kvôli novému tlačovému zákonu z roku 1852 zanikajú. Tlačový zákon ani vydávanie štvrťročníka nepripúšťal, ak redaktor nebýval v mieste jeho vychádzania. Hurban bol teda prinútený 31. augusta 1852 vydať posledné číslo Slovenských pohľadov a aj po jeho veľkom boji Slovenské pohľady prestávajú vychádzať. Slovensko tak stratilo významný časopis, ktorý práve v tej dobe potrebovalo. Slovenskými pohľadmi vrcholí Hurbanova publicistika. „Veď v dobe ich vychádzania, ako napísal Andrej Mráz, bol Hurban v zenite svojich mladistvých rokov, keď prekypoval veľkými schopnosťami a keď veľkými ideálmi chcel rozplameňovať deptaný slovenský život, vystavený ťažkým otrasom.“

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1878Jaderské listy, cyklus básní (vyšlo v časopise Národnie noviny)
  • 1878Vít, fragment románu s pôvodným názvom Dušinský (vyšlo v časopise Orol)
  • 1879Tatry a more, zbierka básní, delená na 7 dielov (vročenie má 1880, no vyšla už koncom predošlého roku):
    • Zvuky
    • Maják
    • Jaderské listy
    • Sny a báje
    • Ratmír
    • Herodes, veršovaná poviedka
    • Dozvuky
  • 1884Spod jarma, zbierka básní
  • 1885Vilín, poéma (vyšlo v časopise Živena a Národný almanach)
  • 1890Verše, zbierka básní

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1873Siroty, povesť (prepracovaná vyšla v roku 1900 pod názvom Zločin a pokánie)
  • 1874Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov, prozaická burleska
  • Obrázky z ľudu, cyklus 7 besedníc:
    • Hudba pod lipou
    • Rubačova žienka
    • Koniari (neskôr nazvaná Na obnôcke)
    • Čierny idealista
    • Na Bašnárovom kopci
    • Ostriež
    • 1880Cigáň (vyšlo v časopise Národnie noviny)
  • 1880Ľalie, románovo koncipovaná novela (vyšlo v časopise Orol)
  • 1881V jasku, novela
  • 1881Kandidát, novela
  • 1881Podrost, novela
  • 1881Mier duše, novela
  • 1882Dve sestry, novela
  • 1882Babie leto, novela
  • 1882Búrka v zátiší, novela
  • 1882V malom meste, novela
  • 1883Letiace tiene, románovo koncipovaná novela (Besedy a dumy, 1. diel.)
  • 1884Suchá ratolesť, román (Besedy a dumy, 2. diel.)
  • 1889Na rozhraní, román (dielo sa začalo tlačiť, no napokon vďaka Vajanského rozhodnutiu nevyšlo)
  • 1893Rozpomienky z väzenia
  • 1890Podivíni, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
  • 1891Jarný mráz, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
  • 1893Pustokvet, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady, knižne v roku 1907)
  • 1893Babie leto
  • 1895 / 1896Koreň a výhonky, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
  • 1901Kotlín, románový pamflet
  • 1904 a 1913Blíženci, novela (v Amerike vyšlo v roku 1910 pod názvom Daniel Chlebík)
  • 1905Husľa, novela

Cestopisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901Dubrovník – Cetinje
  • 1905Volosko – Venecia
  • 1910Sofia – Pleven

Literárna kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Ostatné[upraviť | upraviť zdroj]

Korešpondencia[upraviť | upraviť zdroj]

Výbery[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1907 / 1913Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 12 (vyšlo v Martine)
  • 1924 / 1932Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 12 (vyšlo v Trnave)
  • 1926Výber z diel Svetozára Hurbana Vajanského
  • 1926Mládeži
  • 1934 / 1939Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 18 (vyšlo v Martine)
  • 1937Výber z díla Sv. Hurbana Vajanského
  • 1947Výber z diela
  • 1956Výber z poézie
  • 1957Babie leto
  • 1967Kandidát
  • 1971Čo ľud môj cíti
  • 1972Svadobné šaty

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Roku 1911 vyznamenaný srb. Radom sv. Sávu III.st.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]