Svišťový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svišťový štít
vrch
Vľavo Divá veža, vpravo trojvrcholový Svišťový štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 382,6 m n. m.
Súradnice 49°10′58″S 20°08′51″V / 49,1827°S 20,1474°V / 49.1827; 20.1474
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup A. Otto, J. Hunsdorfer
 - dátum 1897
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Svišťový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Svišťový štít[1] (2 382,6 m n. m.[2][3]; poľ. Świstowy Szczyt, nem. Mittelgebirge, maď. Kőzephegység) je rozložitý vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[4] Juhovýchodne stojí Zbojnícka chata.[3]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol bol do roku 1897 nepomenovaný. Prvými návštevníkmi na jeho vrchole boli August Otto a horský vodca Ján Hunsdorfer starší 20. júla 1897. Nazvali ho Mittel-Gebirge (prostredné pohorie), lebo sa na ňom nachádzajú štyri hrebene. V nemeckej literatúre sa volá Mittelgebirge a v maďarskom jazyku Kőzephegység. Slovenský názov vystihuje jeho polohu nad Svišťovou dolinou. Rovnako znie v poľštine - Świstowy Szczyt.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica a severne Tatranská Javorina.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Studené doliny.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Svišťový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Severným Divým sedlom (masívom Divej veže) a Svišťovým sedlom (Hranatou vežou). Je to uzlový bod, z ktorého vybiehajú vedľajšie hrebene. Má tri vrcholy Veľký Svišťový štít juhozápadný je hlavný. Leží najbližšie k Severnému Divému sedlu a od neho vedie bočný hrebeň na Svišťový roh a Svišťové veže. V strede oblúka na hlavnom hrebeni leží Prostredný vrchol. Z neho na juhovýchod pokračuje Svišťový chrbát, v ktorom leží Východný vrchol a tri Svišťové kopy.[6]

Severným smerom sa nachádza vrch Zámky (2 010 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južným Slavkovský štít (2 452 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).[3] Severné svahy padajú do Rovienkovej doliny, ktorou voda odteká Rovienkovým potokom do Bielej vody v povodí Dunajca. Rovnakým smerom tečie i voda zo západnej časti masívu, ktorá sa zvažuje do Svišťovej doliny. Južným a východným smerom sa svahy zvažujú do Veľkej Studenej doliny, z ktorej vodu odvádza Studený potok do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier, no tiež hrebeň Belianskych Tatier, Oravské Beskydy, Branisko a vrchy v južnom Poľsku.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Svišťový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú okolitými dolinami.[4] Hrebeň v blízkom sedle Prielom prekonáva modro značený turistický chodník z Litvorovej do Veľkej Studenej doliny a k Zbojníckej chate.[4]

Hoci naň nevedie turistický chodník, je jedným z najľahšie dostupných štítov v Tatrách. Preto je často navštevovaný v lete vysokohorskými turistami a v zime skialpinistami. Výstup je od Zbojníckej chaty. Lezenie ponúka najmä severná stena nad Rovienkovou kotlinou.[6]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prví na jeho vrchole bol August Otto a horský vodca Ján Hunsdorfer starší 20. júla 1897. V zime si prvý výstup pripísal Gyula Komarnicki 16. februára 1913.[9][10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  3. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  6. ↑ a b KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  7. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  8. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  9. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  10. ↑ PARYSKI, Witold Henryk. Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część XIV. Warzęchowe Turnie – Zawracik Rówienkowy.. Varšava : Sport i Turystyka, 1971 isbn =. S. 160-182. (po poľsky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svišťový_štít&oldid=7817340“