Svätý Jur

Svätý Jur
mesto
Zhora zľava doprava: V humnách nad Jurom, Horné predmestie s farským úradom, Námestie v 19. storočí, Kostol Sv. Trojice, Mestské hradby, Horný kostol Svätého Juraja, Svätý Jur v roku 1735
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Región	Malokarpatský
Časti	Na pažiti, Neštich, Žabky, Zuby
Vodný tok	Blatina, Pezinský potok
Nadmorská výška	180 m n. m.
Súradnice	48°15′07″S 17°12′56″V
Najvyšší bod	Veľký Javorník
- výška	594 m n. m.
Rozloha	39,87 km² (3 987 ha)
Obyvateľstvo	5 983 (31. 12. 2023)
Hustota	150,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1209
Primátor	Šimon Gabura (KDH)
PSČ	900 21
ŠÚJ	507989
EČV (do r. 2022)	PK
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Prostredná 29 900 21 Svätý Jur
E-mailová adresa	msu@svatyjur.sk
Telefón	02 / 49 202 301
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Svätý Jur
Webová stránka: svatyjur.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Svätojurčan

Svätý Jur ( slovenská výslovnosť, nem. Sankt Georgen, maď. Szentgyörgy, jidiš Jergen, lat. Sanctus Georgius, Fanum Sancti Georgii, v minulosti premenovaný na Jur pri Bratislave) je starobylé vinohradnícke a vinárske mesto s typickými terasovitými vinohradmi na juhozápadnom Slovensku v Bratislavskom kraji.

Názov

Názov mesta Svätý Jur je odvodený od mena patróna mesta - Svätého Juraja, pričom Jur je archaická podoba mena Juraj.

Roky	Vývin názvu Svätého Jura v priebehu dejín
1209	Zengurg
1278	Sanctus Georgius
1773	S[anc]tus Georgius, Sz[ent]-György, S[ank]t-Georgen, Sw[atý] Jur
1786	S[ankt]-Georgen, Szent-Gyorgy, Swatý Jiřich, Sw[atý] Gyur, Fanum S[ancti] Georgii
1808	Sanct[us] Georgius, Fanum Sancti Georgii, Szent-György, Sanct-Georgen, Swatý Jur, Swatý Djur
1863 – 1913	Szentgyörgy
1920 – 1960	Svätý Jur
1960 – 1990	Jur pri Bratislave (zmenený na pokyn vtedajšej komunistickej vlády)
1990 – dnes	Svätý Jur

Zoznam primátorov

Zoznam primátorov

Rok	Meno
1472	Erhardt Penkchles
1494	Nicolaus Peyrl
1514	Thomas Schuster
1533	Wolfgang Klein
1543	Hans Suntheymer
1551	Michel Stegner
1552	Michel Tebner
1562	Wolfgang Parbing
1569	Wolfgang Forster
1572	Blasius Paur
1574	Oswald Schreiner
1577	Augustin Krieg
1578	Clement Tutzenthaler
1579	Michael Krieg
1580	Wolff Meyer
1581	Clement Tutzenthaler
1582	Hans Buchwald
1583	Oswald Schreiner
1584	Kastl Kuchberger
1587	Kilian Tebner
1588 - 1589	Wolff Steger
1595	Georg Hilbert I.
1599	Valentin Renn
1600	Georg Hilbert I.
1601	Martin Parbing
1602	Oswald Schreiner II.
1604	Valentin Renn
1605	Ladislav Tebner
1606	Vencel Laczko
1607 - 1608	Joannes Molitor
1609	Jeremias Kieberger
1610	Georg Hilbert II.
1611	Caspar Winther
1612	David Behm
1613	Vencel Laczko
1614	Martin Parbing
1615	Georg Hilbert II.
1617	Ladislav Tebner
1618	Hans Gruebmüllner
1619	Hans Renner
1620	Joannes Neudorffer
1621 - 1622	Joannes Hilbert
1623	Georg Tutzenthaler
1624	Hans Gruebmüllner
1625	Balthasar Segner
1626	Elias Baldauf
1627	Balthasar Petenada
1629	Balthasar Segner
1630	Georg Tutzenthaler
1631	Joannes Hilbert
1632	Balthasar Segner
1633	Martin Steinhübel
1634 - 1635	Hans Behm
1636	Joannes Stieffel
1637	Joannes Hilbert
1638	Balthasar Segner
1639	Mathias Kreutz
1640	Paulus Takacsy
1641	Joannes Hilbert
1642	Elias Steger
1643	Mathias Kreutz
1644 - 1645	Joannes Hilbert
1646	Martin Dörr
1647 - 1648	Mathias Kreutz
1649 - 1650	Elias Baldauf
1651 - 1652	Stephanus Moticzka
1653 - 1654	Paulus Takacsy
1655 - 1657	Wolfgang Gilling
1658 - 1659	Alexander Segner
1660	Stephanus Kecskés I.
1661	Wolfgang Gilling
1662 - 1663	Stephanus Kecskés I.
1664 - 1665	Alexander Segner
1666 - 1667	Paulus Tutzenthaler
1668 - 1669	Stephanus Kecskés I.
1670 - 1671	Michael Petenada
1672	Conrad Heuber
1673 - 1676	Fridericus Graussel
1677 - 1678	Matthias Neuman
1679	Fridericus Graussel
1680 - 1681	Georgius Oczkay
1682 - 1684	Matthias Neuman
1685 - 1687	Fridericus Graussel
1688 - 1689	Jacobus Eröss
1690	Fridericus Graussel
1691	Jacobus Eröss
1692 - 1696	Paulus Kaidacsy
1697 - 1698	Georg Schultz
1699 - 1700	Johann Nagl
1701 - 1703	Johann Heinrich Gilling
1704 - 1706	Paulus Kaidacsy
1707	Johann Ramstorffer
1708 - 1709	Stephanus Kecskés II.
1710 - 1711	Paulus Kaidacsy
1712 - 1713	Rudolf Malik
1714 - 1715	Paulus Kaidacsy
1716 - 1717	Rudolf Malik
1718 - 1719	Paulus Kaidacsy
1720 - 1721	Rudolf Malik
1722 - 1723	Paulus Kaidacsy
1724 - 1725	Stephanus Schütz
1726 - 1727	Paulus Kaidacsy
1728 - 1729	Stephanus Schütz
1730 - 1731	Johan Georg Köller
1732 - 1733	Johan Andreas Gilling
1734 - 1735	Johan Georg Schrott
1736 - 1737	Johan Andreas Gilling
1738 - 1739	Johan Georg Schrott
1740 - 1743	Christoph Segner
1744 - 1745	Johan Andreas Gilling
1746 - 1747	Mathias Pocznik
1748	Christoph Segner
1749	Mathias Pocznik
1750 - 1751	Johan Georg Köller
1752 - 1755	Christoph Segner
1756 - 1757	Andreas Paulovics
1758 - 1760	Stephanus Kecskés III.
1761 - 1762	Andreas Paulovics
1763 - 1764	Johannes Steingruber
1765 - 1766	Andreas Paulovics
1767 - 1768	Johannes Steingruber
1769 - 1770	Johan Georg Keller
1771 - 1772	Johannes Steingruber
1773 - 1774	Andreas Paulovics
1775 - 1777	Johannes Steingruber
1778	Andreas Szeibel
1779 - 1780	Joannes Segner
1781 - 1782	Andreas Szeibel
1783 - 1789	Joannes Segner
1790 - 1792	Andreas Szeibel
1793 - 1795	Joannes Segner
1796 - 1797	Andreas Szeibel
1798 - 1801	Joannes Segner
1802 - 1803	Paulus Krcsmar
1804 - 1809	Christophorus Segner
1810 - 1812	Paulus Krcsmar
1813 - 1816	Christophorus Segner
1817 - 1824	Michael Stettele
1825 - 1832	Paulus Engelhardt
1833 - 1835	Christophorus Segner
1836 - 1846	Johan Schuster
1846 - 1848	István Barabás
1848	Károly Mangold
1849 - 1861	Anton Rentmeister
1861 - 1866	Ladislav von Jablánczy
1866 - 1867	János Hatvany
1867 - 1870	Johan Grünn
1870 - 1872	Carl Schleiffer
1872 - 1892	Károly Siller
1892 - 1918	Gyula Jánoska
1918 - 1919	Ignác Niederman
1919 - 1920	Jozef Halla
1920 - 1922	Karol Fikár
1923	František Matula
1923 - 1927	Ján Dočolomanský
1927 - 1930	Ignác Niederman
1930 - 1931	Adolf Kaiser
1931 -1935	Eugen Klačko
1935 - 1938	Antonín Löwenstein
1940 - 1945	Eugen Švenda
1945	Ladislav Černý
1945	Ján Kedro
1945 - 1946	František Grančič
1946 - 1948	Rudolf Palič
1948 - 1949	Ján Fiala
1949	Ján Hyža
1949 - 1950	Vincent Petrakovič
1950 - 1953	František Jaslovský
1953 - 1956	Ladislav Komenda
1956 - 1963	Alexander Barok
1963 - 1971	František Macháček
1971 - 1976	Alexander Barok
1976 - 1981	Jozef Beták
1981 - 1989	Jozef Folrich
1989 - 1990	Alexander Achberger
1990	Juraj Čisár
1990 - 1991	Alexander Achberger
1991 - 1998	Stanislav Fronc
1998 - 2014	Alexander Achberger
2014 -	Šimon Gabura

Geografia

Poloha

Svätý Jur je starobylé mestečko, s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou obklopené unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí Malých Karpát, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Do katastra mesta spadá aj prírodná rezervácia Šúr.

Časti mesta

Od roku 1944 je súčasťou mesta Svätý Jur pôvodne poddanská obec Neštich (z nem. Neustifft).

Vodné toky

Územím mesta preteká spolu 7 pomenovaných vodných tokov, z ktorých najznámejší je Šúrsky kanál (Blatina). Ostatné toky sú Pezinský potok, Jurský potok, Fofovský potok, Fanglovský potok a Račí potok nazývaný tiež Javorník. V katastri mesta tiež pramení a tečie riečka Vydrica. Na území mesta sa tiež nachádza niekoľko prírodných vodných plôch, z ktorých najvýznamnejšia je prírodná rezervácia Jurské jazero.

Pramene: Prameň v Jozefkovom údolí, Prameň bývalých termálnych kupeľov, Prameň Vydrice a veľa bezmenných prameňov vo vinohradoch.

Národná prírodná rezervácia Šúr

Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatino-jelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo – brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený človekom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred n. l..

V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele.

V 2. polovici 20. storočia domov dôchodcov a ústav pre postihnutú mládež. Tento areál bol v reštitúcii po roku 1989 návratený pôvodným majiteľom.

Prírodná rezervácia Jurské jazero

Chránené územie spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska v Malých Karpatoch.

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov mesta Svätý Jur
Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj:

Pohyb obyvateľstva v roku 2021

• narodení: 71
• prisťahovaní: 92
• odsťahovaní: 107
• zomrelí: 55

Priezviská s najčastejším výskytom

V Svätom Jure sú najrozšírenejšie tieto priezviská: Achberger, Barok, Bartovič, Hupka, Chrappa, Kozmon, Križan, Macháček, Ondrejkovič, Pajer, Pucher, Srna.

Dejiny

Svätý Jur (1827)

Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto (forum liberum).

V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. V 16. storočí boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16. – 17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.

Od roku 1990 má mesto Svätý Jur štatút pamiatkovej rezervácie.

Rody

Rod Armbrusterovcov

Rod Armbrusterovcov pochádzal zo Saska a usadil sa v Sedmohradsku. Z mesta Sibiu (Rumunsko) prišiel Krištof Armbruster do Svätého Jura a tu v roku 1554 získal kúriu Františka Hirpana. Až do konca 17. storočia boli Armbrusterovci majiteľmi mnohých viníc a domov vo Svätom Jure. Krištof študoval na univerzitách vo Viedni a Padove. Po ukončení štúdia sa stal pokladníkom Uhorskej kráľovskej komory v Bratislave a pracoval v Uhorskej kráľovskej kancelárii, bol radcom cisára Ferdinanda I. a pôsobil v diplomatických službách. Získal hodnosť kráľovského komorského radcu, často sprevádzal kráľovskú družinu na cestách do zahraničia. Bol prekladateľom a autorom satirických básní. Zaujímavosťou je, že medzi najstaršie knižné zbierky 16. storočia, existujúce na území dnešného Slovenska, možno zaradiť knihy z vlastníctva členov rodiny Armbrusterovcov – Krištofa, Pavla a Mateja. Vo fonde Slovenskej národnej knižnice sa zachovalo niekoľko kníh s podpismi týchto majiteľov. Napríklad dva zväzky: siedmy zväzok súborného vydania Lutherových spisov z roku 1557 s vlastnoručným zápisom Krištofa Armbrustera a almanachy piatich autorov: astrológa na panovníckom dvore Ferdinanda Habsburského Andreasa Perlacha (1490 – 1551), nemeckého matematika, geografa a astrológa Johanna Schönera (1474 – 1547), nemeckého astronóma a astrológa Johanna Stöfflera (1452 – 1531) a talianskeho astronóma a matematika z polovice 16. storočia Pietra Pitata.

Rod Segnerovcov

Horné predmestie (cca. 1928)

Príslušníci rodu Segnerovcov prišli do Sv. Jura okolo polovice 16. storočia. Niektoré štúdie uvádzajú pôvod štajersko-rakúsky, iné severotaliansky. Dôvodom ich odchodu bolo prenasledovanie za náboženské presvedčenie a podpora evanjelickej cirkvi. Segnerovci patrili k najužšej elite miestnych patricijských rodov, ktoré v Bratislave a Svätom Jure pôsobili vyše 500 rokov. Prvými známymi členmi rodu pôsobiacimi v Uhorsku boli bratia Michal (* 1548 - † 1618) a Baltazár (* 1562 - † 1640), synovia Jozefa Segnera. Obaja pôsobili v Svätom Jure a v Bratislave. Michal sa usadil v Bratislave, kde bol členom mestskej rady. Baltazár spravoval rodové majetky vo Svätom Jure, kde v roku 1616 kúpil dom na Prostrednej ulici (dnešná budova evanjelického kostola). Zastával v meste post mešťanostu, mestského sudcu a richtára. Baltazár Segner dosiahol vo Svätom Jure váženú hodnosť mestského sudcu a starostu. Obaja bratia sa počas pätnásťročnej vojny s Osmanskou ríšou vyznamenali pri obrane krajiny a za tieto zásluhy získali od kráľa Rudolfa II. nobilitáciu (vovedenie do šľachtického stavu).

Andrej Segner

Horné predmestie (2008)

Andrej Segner (* 1594 - † 1666), syn Baltazára, patril k najvýznamnejším predstaviteľom rodu. Zastával post v bratislavskej mestskej rade, bol richtárom a mešťanostom a stal sa inšpektorom prešporskej evanjelickej cirkvi. V Bratislave, dodnes stojí renesančná segnerovská kúria, ktorú dal postaviť (pod Michalskou ulicou). Dnešný Uršulínsky kostol dal zasa postaviť pre slovenských a maďarských evanjelikov. Napriek svojmu dlhodobému pôsobeniu v Bratislave nezabudol na svätojurských mešťanov a udržiaval s nimi po celý čas priateľské styky. Pri príležitosti povýšenia Svätého Jura na slobodné kráľovské mesto (1647) daroval mestskej rade katovský meč ako symbol súdneho práva. Je zdobený sedemnástimi latinskými citátmi z Biblie, jedným gréckym zvolaním a dvoma venovaniami. Dvadsať nápisov je vytepaných na kovových plieškoch pod rukoväťou a na spodku pošvy meča. Posledný nápis viažúci sa k darovaniu meča mestu Svätý Jur pribudol v roku 1648. Meč bol v 90-tych rokoch odcudzený z expozície múzea vo Sv. Jure a kde sa dnes nachádza, nevedno. Nie je známe ani to, ako sa dostal do vlastníctva rodu Segnerovcov, pretože podľa jedného z tepaných nápisov ho dal vyhotoviť Adalbert Hutter, kraľovský sudca. „Nevynášaj rozsudok, pokým neprehovorili obe stránky a pokým si nezistil podstatu sporu!“ Fókylidés. Aj Andrejov syn Alexander bol niekoľkokrát zvolený za richtára Sv. Jura a jeho druhý syn Jozef sa zapísal do histórie ako jeden z najbohatších mešťanov Svätého Jura a Bratislavy. Okrem domov v oboch mestách vlastnil v chotári veľké plochy vinohradov, polí a pozemkov. Z Jozefovej línie pochádzali ďalší traja richtári Svätého Jura: Krištof (richtár medzi rokmi 1740 a 1755), Ján (richtárom medzi rokmi 1779 – 1801) a Ján Krištof (richtárom v období rokov 1804 – 1836).

Ján Andrej Segner

Grófi zo Svätého Jura a Pezinka v 13. a 14. storočí

Ján Andrej Segner (* 1704 - † 1777), potomok Jána Michala Segnera, bol najznámejším a najvýznamnejším členom rodu Segnerovcov. Bol známym lekárom, fyzikom, astronómom, botanikom a vynálezcom. Už ako študenta ho ovplyvnili dvaja slávni uhorskí učenci, Matej Bel a Samuel Mikovíni, ktorí mali tiež významné spojitosti so Svätým Jurom. Študoval medicínu, matematiku a filozofiu na univerzite v Jene. Zaoberal sa princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku a je pokladaný za otca vodných turbín. Po porážke uhorského vojska pri Moháči Osmanmi v roku 1526 sa objavila vážna hrozba plienenia. Občania Svätého Jura začali v roku 1603 budovať mestské opevnenie, ktoré však bolo pre nedostatok financií dokončené až v roku 1664. Na ochranu, či ako úkryt, si niektorí mešťania v vybudovali aj podzemné chodby. Tajomný tunel pod kúriou Segnerovcov pochádza práve z tohto obdobia a vstup doňho označuje prekladový kameň s vročením 1658 a iniciálami A/S – Andrej Segner. Počas tureckého pustošenia vo Svätom Jure už táto chodba päť rokov stála. Známym je však aj fakt, že v rokoch 1674-1686 sa evanjelici po odobratí „dolného kostola“, dnes kostola Najsvätejšej Trojice, ktorý si sami postavili, schádzali k bohoslužbám na mestskej radnici. Po ďalšom zákaze sa údajne stiahli do podzemných priestorov a na pohyb medzi meštianskymi domami využívali chodbu v pivnici Segnerovskej kúrie. Poslední Segnerovi, ktorí žili vo Svätom Jure, sú spájaní s vojenskou službou. Vyznamenali sa v nej Leopold (* 1802 - † ?) a najmä Henrich (* 1836 - ?), ktorý sa stal cisárskym generálom. Na evanjelickom cintoríne vo Svätom Jure sa nachádza hrobka rodiny Segnerovcov.

Stavby

Sakrálne stavby

Kostol Svätého Juraja s drevenou zvonicou

Kostol Svätého Juraja

Jednou z najstarších historických pamiatok mesta je gotický kostol Svätého Juraja . Stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je oltár Svätého Juraja z roku1527. Je najstarším pieskovcovým oltárom v strednej Európe. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.

Zadný vchod a drevená zvonica (1990)

Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja

Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa.

Piaristický kostol svätej Trojice

Kostol Svätej Trojice

Postavili ho v rokoch 1651 – 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnútorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmoľom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.

Ostatné pamiatky piaristického kostola

• barokový oltár sv. kríža (1694)
• baroková kaplnka sv. Jána (1734)
• barokový oltár Panny Márie (1773)
• empírová kazateľnica (1820)

Piaristický kláštor

Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností ako Jožo Nižnánsky a i..

Ako učiteľ tu pôsobil známy mykológ, botanik, pedagóg a entomológ a koleopterológ Ján Bolla.

Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko – životodarná sila, hrozno – plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „vesmírna“ – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.

Od 1. januára 2008 je kláštor Piaristov sídlom Rehoľného školského úradu.

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol

Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz „Kristus na kríži“ z van Dyckovej maliarskej školy. Zvonica bola postavená v roku 1968.

Mestské opevnenie

Pamiatky

Mestské opevnenie

Boli vybudované v rokoch 1603 – 1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky (kultúrna pamiatka).

Pálffyovský kaštieľ

Stavebno-historický výskum datuje prvopočiatky kaštieľa už do 13. storočia.

• Kaštieľ využívalo do roku 2015 Poľnohospodárske družstvo v Svätom Jure.
• V roku 2016 nadobudla kaštieľ spoločnosť Pálffyovský kaštieľ s.r.o., patriaca do investičnej skupiny ZAR invest a.s.. s cieľom zrenovovať priestory spolu s priľahlým okolím a navrátiť do kaštieľa výrobu vína.
• Do pivníc Pálffyovského kaštieľa sa v roku 2017 nasťahovalo vinárstvo ViaJur a pripravuje sa kompletná obnova objektu.
• V roku 2019 boli ukončené rekonštrukčné práce v historických pivniciach. V tom istom roku bola zahájená kompletná rekonštrukcia a dostavba kaštieľa. Predpoklad ukončenia rekonštrukcie – jar 2021.

Budova konskej železnice

Budova prvej konskej železnice v Uhorsku

So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava – Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak premával raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon (kultúrna pamiatka)

Námestie v polovici 19. storočia

Morový stĺp so súsoším svätej Trojice

Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bola vyhotovená kópia. Originál je vystavený v mestskom múzeu.

Zrúcanina hradu Biely Kameň

Písomné zmienky o hrade sú veľmi strohé a neisté. Prvá zmienka už môže pochádzať z roku 1217. Spomína sa v Pešťbudínskych novinách, autor však neuvádza prameň z ktorého čerpal. Ak by skutočne išlo o dôveryhodnú zmienku, vzťahovala by sa skôr ešte na hradisko, ktoré malo osídlenie v 12. – 13. storočí. Prvá bezpečná zmienka o hrade je z roku 1271. Je však pravdepodobné že hrad bol postavený skôr, azda v 1. polovici 13. storočia po opustení starobylého hradiska. V r. 1241 vpadli do Uhorska Mongoli, ktorí vyvrátili viaceré hradiská. I keď hradisko vo Svätom Jure nezničili, šľachta si dobre uvedomila že hradiská sú pre nich už zastarané, nekomfortné. Preto dali svätojurskí grófi vystavať na protiľahlom kopci nový kamenný hrad – Biely Kameň. Strohé zmienky o hrade dopĺňa prameň z obdobia delenia rodu na dve vetvy v roku 1412. Hrad bol sídlom svätojurských grófov až do začiatku 16. storočia. Po moháčskej katastrofe získal hrad rod Zápoľských a po nich palatín Štefan Ilešházy. Ale po tureckých vpádoch na začiatku 17. storočia už začal pustnúť. Palatín si za ten čas dal postavať aj so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri. Hrad bol neobývaný, začal sa dokonca rozoberať na stavebný materiál. Od vpádu Turkov v roku 1663 je v rozvalinách.

Vstupná brána na hrad Biely Kameň

Hradný areál pozostával z dômyselného opevnenia, ktoré pozostávalo z troch radov priekop na západnej a južnej strane. Celý hrad bol pritom obohnaný pomerne mohutnou hradbou predhradia, pričom dodnes sa z nich zachovali značné časti ako aj mohutná hranolová veža, situovaná na západnej strane fortifikácie. Hrad teda pozostával z opevneného predhradia a centrálnej časti – obytných priestorov. V severnej časti je dodnes rozpoznateľná jedna z pivníc, ktorá sa o inom spomína aj v písomnom prameni k roku 1412, podľa ktorého sa práve nad pivnicou nachádzal palác a kaplnka. Dodnes však visí niekoľko otáznikov nad vnútorným členením hradného areálu.

Do hradu sa vchádzalo zo severovýchodnej časti skrz padací most nad priekopou, priamo do vstupnej brány s vežou. Vstup bol k tomu aj chránený baštou, situovanou v severovýchodnej časti na hradbách horného hradu.

Na hrade však dosiaľ nebol uskutočnený archeologický výskum a preto mnohé podrobnosti o vonkajšom ale aj vnútornom členení hradu ostávajú nezodpovedané.

Veľkomoravské hradisko Neštich

V prvej tretine 20. storočia tu robili povrchový výskum archeológovia (napr. Ján Eisner), ktorí na základe posúdených artefaktov datovali fortifikáciu ako slovanské hradisko.

Na základe týchto skutočností sa pristúpilo v 50. a 60. rokoch 20. storočia na archeologický výskum pod vedením Kraskovskej. Odkryli sa zvyšky po kamennej bráne, vodovode, cisterne a niekoľko objektov s kamennou podmurovkou.

Od roku 2006 bol obnovený archeologický výskum. Je tu pomerne veľká šanca nájdenia sakrálnej stavby.

Bolo významnou vojenským fortifikáciou na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9. – 10. storočí na pravekom osídlení. Jeho funkcia bola prevažne refugiálna, útočisková v prípade nebezpečenstva. Na prelome 9. a 10. storočia slúžilo aj proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. – 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná kamenná brána. Rozloha hradiska je 3 ha a 26 árov, dĺžka valov je 1 693 metrov a ich výška 9 – 11 metrov (kultúrna pamiatka).

Archeologická lokalita je súčasťou chráneného areálu v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty s rozlohou 19,71 ha bez vytýčeného ochranného pásma.

František Kautz (1880 - 1948)
lekár, filantrop

Armbrusterova kúria

Vznik kúrie sa datuje do roku 1547. Išlo o reprezentatívny renesančný dom, ktorý mal obytnú a vinársku funkciu. Potom čo vyhorela (1547) ju kúpil a obnovil Krištof Armbruster (1554). Kúria opätovne vyhorela v roku 1590 a o jej rozšírenie sa postarali jeho synovia Pavol a Ján. Obnova kúrie Armbrusterovcami je zaznačená aj na kamennej tabuli s erbom nad bývalým portálom v podjazde kúrie. V roku 1781 sa v objekte konal prvý konvent svätojurského evanjelického zboru, pričom sa tu nasledujúce dva roky vykonávali aj bohoslužby. V druhej polovici 18. storočia prešiel objekt neskorobarokovou prestavbou a v druhej polovici 19.storočia aj prefasádovaniu. Od 80. rokov 19. storočia, v kúrii býval a pracoval MUDr. František Kautz. Dnes je objekt v súkromnom vlastníctve. Časť kúrie patrí aj naďalej rodine Kautzových, ktorá sa zaoberá vinohradníctvom. Objekt je medzi juranmi známy aj ako tzv. Kautzov dom. Nachádza sa na ulici Dr. Kautza 1.

Kúria rodu Jablonických

Ide o dom situovaný na nároží Prostrednej ulice a Ulice Dr. Kautza (Prostredná 40)

Židovská synagóga

Jesenáková kúria Edelhof

Objekt tzv. "bývalej" Jesenákovej kúrie - Edelhof (Panský dvor), sa nachádza na Pezinskej ulici 21. Na objekte bol vykonaný reštaurátorský výskum fasády a kompletná rekonštrukcia bola ukončená v roku 2019. Súčasťou parcely, na ktorej kúria stojí, je aj Židovská synagóga (založená v roku 1791) získala dnešnú podobu po prestvbe v roku 1876.

Kúria Podmanických

Tento typ domu reprezentuje sídlo bohatého patricija - mešťana, rozvinutého do podoby šľachtickej kúrie. Najväčší rozvoj zaznamenal tento dom v období renesancie a baroka. Dodnes sa v ňom zachovali ranorenesančné a renesančné klenby a omietky. V priestore prešovne sa z tohto obdobia zachovala jama na závažie lisu. Stavebné úpravy v neskoršom období obohatili dom o niekoľko hodnotných detailov (kamenný portál na priečelí, dekoratívne nadokenné rímsy okien priečelia, kovové zábradlie empírovej pavlače). V priebehu 19. storočia bola kúria využívaná ako nájomný bytový dom. Meštiansky dom na Prostrednej ulici 38, správne označovaný aj ako Kúria Podmanických, bol v roku 2009 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Mestský dom

Ide o objekt, ktorý je známy aj ako "bábkové divadlo" na Ulici Dr. Kautza 11 (na križovatke s Prostrednou ulicou). V minulosti tu bol mestský obchod (Koloniál). Neskôr objekt chátral a nakoľko bol v dezolátnom stave, bol trvale ohradený. Stavba prešla na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou. Dom bol v roku 2010 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku - táto iniciatíva vzišla zo strany mesta.

Renesančný vinohradnícky dom

Dom je dvojpodlažná trojkrídlová stavba s vnútorným dvorom pričom zachováva historickú stavebnú originalitu z troch fáz slohového vývoja: renesančnej, barokovej a klasicistickej. Ide o architektonicky výnimočný dom so zachovanými renesančnými prvkami, dotvorený barokovou sochárskou výzdobou (socha Immaculaty a socha Svätého Jána Nepomuckého). Pamiatkový výskum predpokladá vznik najstaršej časti domu v polovici 16. storočia. Pred rokom 1766 patril objekt nadácii ostrihomského biskupa J. Szelepcséniho. V poslednej štvrtine 18. storočia bol vo vlastníctve fabrickej spoločnosti, ktorá sa zaoberala výrobou bavlny a kartúnu.

Zichyho kúria

Pôvodne kúria šľachtického rodu Zichyovcov slúži od roku 1865 ako mestský úrad. Dnešnú neogotickú podobu dostala fasáda v druhej polovici 19. storočia. Pod touto štýlovou úpravou sa však skrýva renesančný dom zo 17. storočia, ktorý bol niekoľkokrát upravený.

Horáreň na Bielom kríži

Historická horáreň je umiestená v lokalite Biely kríž na turisticky známom mieste v Malých Karpatoch nad bratislavskou mestskou časťou Rača. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Svätý Jur a je jeho vlastníkom. Z prelomu 19. a 20. storočia sa zachovali historické fotografie horárne s nápisom na fasáde „Millénium ház“ (dobové označenie domov z roku 1896 na počesť 1000. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny). Prízemie pôvodne slúžilo ako byt horára a hospodárske priestory. Podkrovie sa cez zimné obdobie využívalo na skladovanie sena a slamy pre hospodárske zvieratá. Horáreň prešla stavebnými úpravami v 70. rokoch. Posledná rozsiahla obnova objektu bola realizovaná mestom Svätý Jur v rokoch 2016 - 2019. Horáreň poskytuje ubytovacie a gastronomické služby.

Wiegerova vila

Vila nesie meno po svojom majiteľovi, vinárovi Wiegerovi, ktorý objekt postavil v roku 1921 na svahoch Malých Karpát nad Svätým Jurom. Po jeho smrti odkúpila vilu aj s pozemkami židovská rodina Kestnerovcov. V roku 1940 ju zarizovali a následne rozšírili o jedno krídlo (1942) Karpatskí Nemci, objekt slúžil ako liečebňa pre dôstojníkov. Podľa kroniky mesta Svätý Jur bola táto prístavba realizovaná prívržencami strany, ktorí si tvoriac ľudskú reťaz od kostola v Svätom Jure až po vilu podávali tehly a ostatný materiál. Po 2. svetovej vojne bol v objekte zriadený sirotinec.

Následne vila slúžila (1956 - 1967) ako internátna škola železničného učilišťa pre 72 dievčat. Do pádu komunizmu zmenil objekt niekoľkrát majiteľa (Krajská prokuratúra, Západoslovenské nábytkárske závody) a využívala sa na rekreačné a vzdelávacie aktivity. Objekt bol koncom 80-tych rokov opustený a chátral. Po revolúcii objekt odkúpil od Západoslovenských nábytkárskych závodov nový majiteľ,no nedokázal ju zrekonštruovať. K rozsiahlej rekonštrukcii objektu došlo až s príchodom súčasného majiteľa v rokoch 2013 - 2014. Vila a priľahlé pozemky sú využívané na rôzne kultúrno-spoločenské akcie.

Kultúra

Dom Petra Jilemnického

Múzeá

V podbrání mestského úradu sa nachádza mestské múzeum. v hornej časti Letohradskej ulice sa nachádza rodinný dom, v ktorom žil a pôsobil spisovateľ Peter Jilemnický. Na záhrade, v tesnej blízkosti domu bola zriadená expozícia - múzeum Petra Jilemnického.

Hudba

Zo Svätého Jura pochádza a pôsobí tam viac undergroundových kapiel Vandali a Čad, ethno-rocková kapela Karpatské Horké, acapella Crystals, Svätojurská dychovka a kostolný zbor.

Kultúrne podujatia

Pri príležitosti osláv svätého Juraja, ktorý je patrónom Svätého Jura, sa každoročne, koncom apríla konajú v meste Svätojurské hody, ktoré sa tešia veľkej obľube.

Mesiac	Podujatie
Január	Deň svätojurských pivníc
Apríl	Svätojurské hody
	Vínna ulička počas Svatojurských hodov
	Svätojurský MTB maratón (horské cyklistické preteky)
Máj	Výstava vín Kráľovský rizling
	Otvorené pivnice na sv. Urbana
Jún	Sen noci svätojurskej (svätojánske ohne pri svätojurskom víne)
	Umenie a víno - Svetový Jur (festival sa konal v rokoch 2014 - 2017)
Júl	Svätojurský blesk (cyklistická časovka do vrchu)
September	Deň vo vinohradoch
	Hubertove slávnosti pri burčiaku
Október	Jablkové hodovanie
November	Deň otvorených pivníc
December	Vianočné trhy

V rokoch 2000 až 2005 sa v meste konal hudobný festival Svätojurský Rámus, 30. mája 2003 proti účastníkom festivalu brutálne zasiahlo policajné komando (tzv. Peklo vo Svätom Jure).

Šport

Svätý Jur (1938)

V meste pôsobí futbalový a iné športové kluby. V areáli Základnej školy sa nachádza športové ihrisko. V Jozefkovom údolí (Majáles) sa nachádza kúpalisko a ihrisko na plážový volejbal. Lesy obklopujúce mesto a dolinu sú zmapované pre orientačné športy a pravidelne sa tu konajú preteky v orientačnom behu.

Stolný tenis

Zakladajúcimi členmi svätojurského stolnotenisového oddielu založeného 17. apríla 1947 boli Gustáv Matula, Ladislav Korček, Jozef Pučík a Rudolf Vido ml.. V roku 2017 mal oddiel viac ako 60 hráčov, z toho 25 registrovaných ligových hráčov a 27 registrovaných detí. Domovom oddielu je telocvičňa pri Základnej škole v Svätom Jure na Kollárovej ulici.

Doprava

Mesto má výborné cestné a železničné spojenie. Leží na hlavnom cestnom ťahu (cesta prvej triedy) z Bratislavy do Pezinka a Trnavy. Svätý Jur leží na hlavnom železničnom koridore z Bratislavy do Žiliny a Košíc (stoja tu osobné vlaky).

Školstvo

Jedinou školou v meste je Základná škola na Kollárovej ulici. Navštevujú ju žiaci 1. až 9. ročníka. Pri základnej škole pôsobí Základná umelecká škola a školský klub detí.

V meste sú 3 mestské materské školy a 1 cirkevná - evanjelická materská škola.

Veľký Javorník nad Svätým Jurom

Zaujímavosti

• Športovo-rekreačný areál v Jozefkovom údolí.
• Scheidlinova záhrada – celoročne udržiavaný park a detské ihrisko. Akcie ako divadielka, súťaže, programy rôzneho druhu sa uskutočňujú v letnom období.
• Sakrakopec - lokalita Malých Karpát kde v roku 1966 došlo k najväčšej leteckej tragédii v histórii Česko-Slovenska.
• Biely kríž - lokalita v Malých Karpatoch a obľúbeným miestom na oddych pre turistov a cyklistov.
• Veľký Javorník - vrch Malých Karpát, na ktorom sa nachádza významný rádiolokačný bod pre leteckú dopravu - sekundárny prehľadový radar pracoviska Letové a prevádzkové služby Slovenskej republiky.
• Malý Javorník - vrch Malých Karpát, na ktorom sa nachádza pracovisko družicovej a radarovej meteorológie. Jeho súčasťou je meteorologický radar monitorujúci zrážky a búrkovú činnosť.
• Po úspešnom úteku z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa vo svätojurskom piaristickom kláštore istý čas ukrýval aj Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler, autori unikátnej 32-stranovej výpovedi o živote v koncentračnom tábore, tzv. Vrbova a Wetzlerova správa považovanú za prvú detailnú informáciu o systematickom nac.
• V areáli NPR Šúr sa nachádzal internačný tábor - počas 2. svetovej vojny na zhromažďovanie nežiadúceho židovského obyvateľstva prevažne zo Svätého Jura a širšieho okolia. Väzni z tohto tábora sa preukázateľne podieľali na výstavbe odvodňovacieho kanála Blatina známeho aj ako tzv. Šúrsky kanál. Po 2. svetovej vojne bol tábor využívaný na zhromažďovanie obyvateľstva maďarskej a nemeckej národnosti čakajúcich na odsun z územia Československa.

Osobnosti

Svätojurskí rodáci

• Armbruster Samuel (17. storočie) – právnik a znalec uhorského práva.
• Bolla Koloman (* 5. október 1840 Svätý Jur – † 6. júl 1906) – poľný maršal a generál v službách rakúsko-uhorskej monarchie.
• Clam-Martinic Henrich Jaroslav (* 1826 – † 1887) – bol synom českého šlachtica Karola Jána Clam-Martinica a matky írskeho pôvodu, gróf, a významný predlitavský politik 19. storočia.
• Dočolomanský Rudolf (* 1899 – † 1954) – otec Michala Dočolomanského; herec, pedagóg, kultúrny pracovník, organizátor ochotníckeho divadla.
• Dúbravcová Mária (* 26. 1. 1894 – † 7. 7. 1976) – učiteľka, spisovateľka, autorka divadelných hier pre deti a mládež známa pod pseudonymom Teta Mária. Od roku 1950 žila na dôchodku v Pálfiovskom kaštieli vo Svätom Jure a tu aj zomrela.
• Figura Štefan (* 26.10.1910 Svätý Jur – † 19.10.2001 Bratislava) – herec, vynálezca, fotograf.
• Fitter Adam (* 1679 – † 1741) – jezuita, teológ, filozof a rektor.
• Grančič František (* 1898 Svätý Jur – † 1980 Svätý Jur) – hudobník, dirigent a kapelník Svätojurskej dychovky.
• Hanzlíček Karol (* 1850 – † 1932) – novinár, publicista, priekopník robotníckeho hnutia. Narodil sa vo Svätom Jure, bol redaktorom robotníckych novín a časopisov, bojoval za práva robotníkov, spísal svoje spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave.
• Hergott Dušan (* 1959 Svätý Jur – † 2006 Pezinok) – spevák, bubeník a zabávač skupiny Senzus.
• Hergott František (* ?) – hudobný skladateľ, napísal desiatky piesní pre známych slovenských spevákov ako Peter Vašek, Dušan Grúň, Peter Lipa a i.
• Hudek Alojz (* 1887 – † 1961) – rímskokatolícky kňaz, salezián, náboženský rozhlasový redaktor, a ako misionár pôsobil 53 rokov v Bolívii a v Peru.
• Hupka Gustáv (* 1925 – † 2012) – básnik, prekladateľ a vydavateľ. Narodil sa vo Svätom Jure. Bol tajomníkom Umeleckej besedy slovenskej, Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom Protifašistického bojovníka, redaktorom týždenníkov Predvoj, Život, tlačovým poradcom ministra kultúry, riaditeľom vydavateľstva Pallas, šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta a majiteľom vydavateľstva Ars Stigmy. Debutoval v roku 1963 básnickou zbierkou Slnko vinohradov. Vydal takmer 20 kníh poézie pre dospelých aj pre deti a viacero kníh prekladov (Buonarotti, Leopardi).
• Hupka Ladislav (* 03.06.1934 Svätý Jur – ✝ 08.12.1992 Svätý Jur) – pedagóg, grafik, scénograf, maliar, herec. Narodil sa vo Svätom Jure, vo svätojurskom ochotníckom divadle pôsobil ako herec, režisér i výtvarník, v televízii za 30 rokov vytvoril niekoľko sto inscenácií a ďalších programov.
• Chrappa Štefan (* 1979) (pseud. Pišta Vandal) – spisovateľ, básnik a náboženský redaktor Slovenského rozhlasu. Hrá a spieva v kapelách Čad a Vandali.
• Janek Jozef (* 1912 Veličná – † 1999 Svätý Jur) – učiteľ, redaktor. Od roku 1949 do 1973 učil vo Svätom Jure, pôsobil ako metodik slovenského jazyka a podieľal sa na tvorbe učebníc a slovníkov. Napísal viac ako dvetisíc článkov do rozličných novín a časopisov.
• Kautz František (* 1880 Svätý Jur – † 1948 Svätý Jur) – lekár, ľudomil. Narodil sa vo Svätom Jure, ako mestský lekár pôsobil vo Svätom Jure až do svojej smrti, pomáhal najmä deťom a sociálne slabším obyvateľom.
• Kedro Ján (* 1904 – † 1976) – učiteľ, kronikár mesta, okresný metodik matematiky a osvetový pracovník, zakladateľ miestneho zväzu záhradkárov.
• Knappek Ľudovít (* 1906 – † 1983) – univerzitný profesor, právnik, odborník v cirkevnom práve.
• Kubal Viktor (* 20.03.1923 Svätý Jur – † 24.04.1997 Bratislava) – režisér, ilustrátor, scenárista, animátor, karikaturista, ľudový zabávač, spoluautor satirického časopisu Roháč.
• Lackovič Jozef (* 25.03.1921 Svätý Jur – † 19.04.2009 Banská Štiavnica) – insitný výtvarník, lesný inžinier, pedagóg.
• Liška Marián (* 21.02.1961 Svätý Jur) – slovenský keramikár a figuralista.
• Mangold Karol (* 04.01.1824 Svätý Jur – † 18.05.1869 Bratislava) – advokát, vydavateľ, poslanec a meštanosta vo Svätom Jure, aktívny veliteľ v povstaní v roku 1848. Jeho otec bol František Mangold (* 1787 Bern, Švajčiarsko) bol v Jure mestský radný a inšpektor, mama Terézia (rod. Maková * 1804). Karol absolvoval strednú školu vo Svätom Jure, následne študoval v Bratislave a právo v Pešti. V roku 1848 bol zvolený za meštanostu Svätého Jura. V roku 1848 sa zosobášil s Antóniou Máriou (rod. Maksziányi, * 06.03.1825 Bratislava – † 28.05.1857 Bratislava) - jej otcom bol Jozef Maksziányi (* 1791 – † 1872), ktorý „spravoval účty“ u kniežaťa Pállfyho a matkou Antonia Hangoczi (* 1800). V „meruôsmych rokoch“ sa Karol Mangold aktívne zapojil do revolúcie. Od konca novembra 1848 zastával veliteľskú hodnosť v poľnej tlačiarni revolučného vojska, od marca 1849 už velil poľnej tlačiarni dobrovoľníckej armády a mal hodnosť kapitána. Slúžil až do zloženia zbraní. Za aktívnu účasť v revolúcii bol neskôr zajatý a odsúdený vojenským súdom na niekoľko rokov väzenia a zákazom pôsobenia v advokácii. Na príhovor svokra, cisárskeho radcu, bol síce prepustený, no nemohol si otvoriť vlastnú advokátsku kanceláriu. Napokon dostal plnú milosť a za krátky čas sa vypracoval na popredného advokáta v Bratislave, stal sa advokátom a dôverníkom šľachtických rodov mesta a okolia. V roku 1861 bol zvolený za poslanca Deákovej strany za okres Pezinok a neskôr bol lídrom tejto strany v Bratislave. V 60. rokoch písal články o kompromise a dualizme do viedenských a bratislavských politických novín. Karol Mangold sa tiež významne angažoval aj oblasti kultúry, bol nadšeným priateľom divadla a umenia. U košického tlačiara a vydavateľa Karola Werfera nadobudol zručnosti, ktoré po roku 1850 využil pri založení vlastného kníhkupectva v Bratislave. Okrem iného vydávalo krásne litografie, z ktorých viaceré sú uložené aj Galérii mesta Bratislavy a nesú značku vydavateľstva (C. Mangold).
• Neurath Wilhelm (* 1840 – † 1901) – politický ekonóm 2. polovice 19. storočia a profesor ekonomiky na viedenskej Univerzite prírodných vied.
• Pálffy Fidél (* 1895 - † 1946) – maďarský aristokrat, pravicový politik a popredná osobnosť nacizmu a člen Vlády Národnej Jednoty v Maďarsku.
• Pavelek Juraj (* 1920 Svätý Jur - † 1991 Bratislava) – historik, mestský kronikár a archivár, múzejník, prekladateľ a dlhoročný riaditeľ Múzea Petra Jilemnického vo Svätom Jure.
• Pucher-Čiernovodský František (* 1861 - † 1905) – novinár v USA, redaktor časopisu Slovák v Amerike.
• Rudín František Korček (* 1912 – † 1947) – spisovateľ a novinár. Narodil sa vo Svätom Jure, maturoval v Bratislave. Bol spravodajcom niekoľkých slovenských novín. Písal hry pre ochotnícke divadlo.
• Sárkány Imrich (* 1923 – † 2005) – svätojurský rodák, počas 2. svetovej vojny zahynula jeho rodina v koncentračnom tábore. Žil a pôsobil ako dermatológ v Londýne.
• Segner Michael von – výberca daní a správca mestskej pokladne v Bratislave.
• Srna František (* 1932 – † 1973) – najlepší slovenský motocyklový pretekár svojej generácie.
• Švenk Ľudovít (* 1937 – † 2001) – novinár, dlhoročný redaktor v časopise Život a po roku 1968 vo vydavateľstve Šport
• Vámbéry Ármin (* 1832 – † 1913) – cestovateľ, jazykovedec, profesor – orientalista. V rokoch 1844 – 1846 navštevoval svätojurské gymnázium. Ovládal takmer všetky európske jazyky, v Budapešti študoval orientálne jazyky. Ako potulný mních prešiel strednú Áziu, napísal o tom cestopis a prednášal na univerzitách. Vambéry sa stal inšpiráciou pre napísanie románu Dracula od írskeho autora Brama Stokera. Stoker sa od neho dozvedel o dovtedy málo známom valašskom kniežati Vladovi II. zvanom Drakula a inšpiroval sa k napísaniu jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Vámbéry sa asi navyše stal predobrazom jedného z hrdinov románu, profesora Van Helsinga (v románe je priamo spomínaný priateľ Arminius z Budapešti).
• Zahlbruckner Alexander (* 1860 – † 1938) – botanik a lichenológ.

Pôsobili tu

• Baník Teodor, Doc. (* 1929 - † 2017) – akademický sochár.
• Baník Andrej, Mgr. Art. (* 1969 - † 2017) – reštaurátor, dizajnér.
• Bernusová Lucia (* 1943) – herečka a scenáristka.
• Benčič Anton Juraj (* 1745 - † 1808) – bernolákovský spisovateľ a prekladateľ, františkán – kazateľ. Študoval na svätojurskom gymnáziu, po skončení teológie bol kňazom na viacerých miestach. Bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, napomáhal rozvoju bernolákovskej slovenčiny a prekladal z cudzích jazykov do slovenčiny.
• Bláha František (* 1927 – ✝ 2011 Svätý Jur) – akademický maliar, učiteľ na základnej škole vo Svätom Jure.
• Bolla Ján (* 1806 - † 1881) – známy mykológ, botanik, pedagóg a entomológ a koleopterológ pôsobil ako učiteľ na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure.
• Botťánková Eva (* 1944 - † 1995) – historička estetiky a zakladateľka tejto špecializácie.
• Bubnič Michal (* 1877 - † 1945) – rímskokatolícky biskup pôsobil na začiatku svojej kariéry vo Svätom Jure.
• Cepka Anton (* 1936 - † 2022) – sochár a šperkár. Prvý profesionálne školený slovenský šperkár, osobitý predstaviteľ slovenského neokonštruktivizmu v sochárskej tvorbe. Dôležitý predstaviteľ svetového autorského šperku 20. storočia. Začiatkom 90. rokov sa stal zakladateľom šperkárskeho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo Svätom Jure žil a pôsobil od roku 1964.
• Cepková Jana (* 07.11.1939 Borotín) – dizajnérka a šperkárka. Je manželkou Antona Cepku, žije a pôsobí vo Svätom Jure.
• Cubínek Emanuel Jozef (* 1913 Oravská Polhora – † 1965 Svätý Jur) – kazateľ, publicista, náboženský spisovateľ, básnik a prekladateľ. Pôsobil ako vo farár vo Svätom Jure kde bol za dosiaľ nevyjasnených okolností zavraždený. Pochovaný je v blízkosti kostola Svätého Juraja.
• Dočolomanský Michal (* 1942 - † 2008) – herec, spevák, moderátor a imitátor. Detstvo a mladosť prežil vo Svätom Jure kde aj začínal svoju hereckú dráhu v miestnom ochotníckom divadle. Neskôr sa odsťahoval a žil v Bratislave no často sa sem vracal za rodinou a známymi.
• Drexler Karol (* 18.01.1923 Banská Štiavnica- † 2001 Svätý Jur) – akademický maliar, textilný výtvarník. Učil na svätojurskom gymnáziu. V Jure býval a tvoril od roku 1948. Ťažiskom jeho výtvarnej práce boli krajinomaľby a zátišia, venoval sa aj monumentálnej tvorbe, pripravil množstvo výstav.
• Farkaš Štefan (* 1900 - † 1975) – učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, propagátor slovensko-maďarských vzťahov. Od roku 1945 učil vo Svätom Jure kde zostal aj na dôchodku. Bol redaktorom spoločenských časopisov a preložil klasické diela slovenskej literatúry do maďarčiny.
• Fándly Juraj (* 1750 - † 1811) – osvietenský spisovateľ, kňaz, včelár. Študentské roky prežil na svätojurskom gymnáziu.
• Felcán Arpád (* 1900 - † 1944) – učiteľ, protifašistický bojovník. V rokoch 1934 – 1938 pôsobil na škole vo Svätom Jure. Staral sa o chudobné deti, rozvoj vzdelanosti a zaslúžil sa o vznik svätojurského Mestského múzea.
• Fiala Ján (* 1914 Svätý Jur – † 1964) – učiteľ, protifašistický bojovník. Učil na svätojurskej škole, zúčastnil sa SNP a oslobodzovacích bojov. V roku 1956 založil šachový klub, ktorý funguje dodnes.
• Fidicinus Juraj – pedagóg a náboženský spisovateľ. Od roku 1682 až do smrti žil a pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Svätom Jure.
• Gross Alexander (* 1839 - † 1894 Svätý Jur) – učiteľ, organista. Vo Svätom Jure pôsobil ako učiteľ a organista evanjelického zboru v rokoch 1865 – 1894. Spracoval prvé dejiny evanjelického zboru, v ktorých sú aj dejiny Jura.
• Haluška Eduard (* 1910 - † 1980) – matematik a pedagóg. Vo Svätom Jure pôsobil ako učiteľ.
• Horvátik Jozef (* 1919 - † 2009) – kňaz, organizátor rehoľného života a provinciál Rehole piaristov pôsobil vo Svätom Jure.
• Hečko František (* 1905 - † 1960) – spisovateľ, redaktor. V rokoch 1941 – 1946 žil v Svätom Jure, ktorý ho výrazným spôsobom ovplyvnil pri písaní svojich próz Červené víno a Svätá tma.
• Hečko Víťazoslav (* 1919 - † 1972) – spisovateľ, básnik, prekladateľ. Brat Františka Hečka, počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  V prekladoch sa zameral predovšetkým na literatúru juhoslovanských národov, najmä zo Slovinska.
• Hergott Ján Branislav (* 1819 Ružindol - † 1873 Svätý Jur) – národovec, účastník slovenského hurbanovského povstania (1848 – 1849). Od roku 1856 žil vo Svätom Jure, bol zberateľom slovanských starožitností – odovzdal ich matičnému múzeu, zachránil povstaleckú zástavu.
• Hlavatý Štefan (* 1876 - † 1923) – stredoškolský profesor, jazykovedec. Študoval na gymnáziu vo Svätom Jure, bol vysvätený za kňaza, študoval slavistiku a filológiu, je autorom vedeckej štúdie z histórie gramatiky.
• Hložník Ferdinand (* 1921 - † 2006) – maliar, ilustrátor. V rokoch 1948 – 1949  pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu vo Svätom Jure.
• Holuby Jozef Ľudovít (* 1836 - † 1923) – botanik, etnograf. Od roku 1909 žil v Pezinku, usporadúval botanické exkurzie, chodieval skúmať rastliny do svätojurského chotára, hlavne do rašeliniska Šúr.
• Hrušovský Ján (* 1892 - † 1975) – prozaik, novinár a esejista. Počas druhej svetovej vojny žil vo Svätom Jure, v tomto období pracoval na úrade propagandy vojnového Slovenského štátu.
• Jančová Mária (* 1908 - † 2003) – učiteľka, spisovateľka, redaktorka. Manželka spisovateľa Františka Hečka, venovala sa práci pre deti a mládež. V rokoch 1941 – 1946 bývala vo Svätom Jure.
• Jilemnická Ružena – spisovateľka a pedagogička, manželka Petra Jilemnického.
• Jilemnický Peter (* 1901 - † 1949) – spisovateľ, učiteľ. V rokoch 1936 – 1939 učil na škole vo Svätom Jure. Patril medzi pokrokových učiteľov. Dodnes tu stojí jeho rodinný dom, kde bolo v roku 1954 zriadené vôbec prvé literárne múzeum na Slovensku.
• Karmasin Franz (* 1901 - † 1970) – predseda nacistickej Deutsche Partei (in der Slowakei) počas 2. svetovej vojny, ktorá sa snažila o nacifikáciu nemeckého obyvateľstva na Slovensku.
• Kazíková Renáta (* 1936 - † 2013) – herečka, televízna hlásateľka a dramaturgička.
• Klačko Eugen (* 1899 - † ????) – učiteľ, v rokoch 1931 – 1935 starosta mesta. Bol pokrokovým učiteľom ( učil vo Svätom Jure v rokoch 1931 – 1938 ) a riaditeľom školy, zavádzal nové metódy do vyučovania, jeho zásluhou je základná škola v terajšej budove.
• Kňazovický Július – lesný hospodár, historik a redaktor.
• Korkoš Ján (* 06.04.1944 Czarna Góra) – šperkár, keramik, medailér, kresliar, monumentalista, pedagóg, sochár. Žije a pôsobí vo Svätom Jure.
• Lehmann Otto (* 1901 - † 1979) – básnik, učiteľ. Do Svätého Jura prišiel s rodičmi v roku 1902. Ľudovú školu a gymnázium absolvoval vo Svätom Jure. Vo svojich básňach sa venoval aj Svätému Juru.
• Lessák Juraj alebo Juraj Lešák (žil v 18. stor.) (* ?? - † ??) – bol slovenský pedagóg, autor prvej slovenskej matematickej príručky Uměnj počtu, to gest: Tak snadny spůsob, že gedenkaždý, který čjtati a máličko pjsati wj, zde z wyswětlených regul a přjkladůw w krátkém čase arithmetiku, nebožto kumsst počtowánj se navčiti může, skrze ... w slowensky gazyk a w neylepssj pořádek uweděný (1775). Pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure.
• Meissel František Karol (* 1837 - † 1934) – vlastivedný pracovník, lekárnik, maliar. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure. V roku 1872 bol spoluzakladateľom Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne, 1874 dobrovoľného hasičského zboru v Pezinku a 1905 založil pezinské múzeum.
• Meissl František (* 1837 - † 1934) – hasič, maliar, lekárnik, spoluzakladateľ a riaditeľ Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure.
• Mikovíni Samuel (* 1686 - † 1750) – polyhistor, architekt, matematik, geodet, kartograf, astronóm, vodohospodár, staviteľ, pedagóg, umelec, medirytec, prvý Slovák s titulom inžiniera. Vynikal v oblasti technických vied, svoje poznatky z matematiky, astronómie a fyziky využíval najmä v kartografii, topografii a staviteľstve. Preslávil sa mapami a medirytinami, na ktorých zachytil vtedajšiu podobu mnohých slovenských miest a hradov. Základom Mikovíniho kartografických meraní bola trigonometrická sieť. Jej opornými bodmi boli Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, vrchy Vojšín a Sitno a jeden z triangulačných bodov bol situovaný aj pri Svätom Jure na malokarpatskom výbežku (Promontorium Sancti Georgii), odkiaľ bol dobrý výhľad na ďalšie body jeho triangulačnej siete – na bratislavský a nitriansky hrad. Podľa niektorých historikov išlo o kótu 304 východne od mesta, podľa iných autorov o dnešný Pustý kostolík Nanebovzatia Panny Márie. Či sa Jur dostal medzi Mikovíniho triangulačné body z vedeckých dôvodov, alebo bola pôvodom tohto rozhodnutia láska, sa už nedozvieme. 16. júna 1727, však vo Svätom Jure uzavrel manželstvo s Annou Reginou Gilligovou, miestnou rodáčkou a stal sa majiteľom dvoch domov (jeden z nich dodnes stojí na Prostrednej ulici), piatich vinohradov a dvoch lúk. Jedna z ulíc vo Svätom Jure dnes nesie Mikovíniho meno.
• Nagy Martin (* 1804 - † 1873) – učiteľ a doktor filozofie a člen Maďarskej Akadémie Vied.
• Nagy Peter (* 1959) – slovenský spevák, hudobný skladateľ, hudobník, textár, hudobný producent a fotograf.
• Natšin Ján (* 1886 - † 1954) – učiteľ, včelár. Učil na svätojurskej škole 1925- 1930, z toho dva roky bol jej riaditeľom. Bol včelárskym odborníkom, propagátorom chovu včiel a veľa na túto tému publikoval.
• Nižnánsky Jožo (* 1903 - † 1976) – spisovateľ, novinár. Od roku 1914 chodil do svätojurského gymnázia. Písal predovšetkým historicko-dobrodružné romány, v ktorých oboznamoval s niektorými kapitolami slovenských dejín.
• Nosál Jozef (* 1927 - † 2010) – učiteľ, dlhoročný riaditeľ svätojurskej školy. Riaditeľom základnej školy sa stal v roku 1958, pôsobil tu až do roku 1990, snažil sa zlepšovať prostredie školy a budoval modernú školu – budova školskej družiny a jedálne, jazyková a počítačová učebňa.
• Palkovič Juraj (* 1763 - † 1835) – bernolákovský spisovateľ, prekladateľ. V rokoch 1776 – 1779 chodil do svätojurského gymnázia. Bol národným buditeľom, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, vydavateľom Bernolákového 6-zväzkového Slovára.
• Peucker Georg (* ?? - † ??) – rodák z Banskej Bystrice, študoval na nemeckých univerzitách a prežil 12 rokov vo Svätom Jure. Z tohto pobytu zložil báseň Óda o Svätom Jure (1679) pozostávajúcu zo 679 veršov. O jej znovuobjavenie sa výraznou mierou zaslúžila svätojurská rodáčka Viola Almássy-Kováčová.
• Pivko Pavel (* 1911 - † 1984 Svätý Jur) – evanjelický kňaz. Do Svätého Jura prišiel v roku 1947. Pôsobil tu až do roku 1980, staral sa o obnovu a zveľadenie zboru, cirkevných budov, vybudovanie zvonice.
• Reuß Andreas (* 15?? – † 1629) – nemeckký evanjelický kazateľ, jeden zo zakladateľov evanjeliickej farnosti v Bratislavskej župe. Až do svojej smrti pôsobil ako farár a dekan vo Svätom Jure.
• Scheidlin Friedrich Carl von (* 15.11.1822 Viedeň – † 26.08.1913 Svätý Jur) – maliar. V roku 1860 sa oženil vo Svätom Jure, jeho manželka tu mala dom a majetok. Odvtedy sa venoval rodine a maľovaniu. Jeho obrazy zachytávajú prírodu, krajinu a venoval sa aj poľovníckym motívom. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Svätom Jure.
• Siarsky Július (* 1917 - † 1973) – učiteľ, prekladateľ, filológ. Prežil detstvo a mladosť vo Svätom Jure. Je autorom slovensko-nemeckého jazykového slovníka s viac ako 60 000 heslami.
• Sofer Chatam (* 1762 - † 1839) – najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. V Bratislave viedol známu rabínsku školu, no počas obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami sa uchýlil do Svätého Jura – tu napísal aj svoju jedinú biografickú prácu Pamäte z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami. 
• Šimko – Juhás Juraj (* 1897 Levoča - † 1969 Svätý Jur) – hudobný historik, pedagóg, prekladateľ. Študoval teológiu, dosiahol 2 doktoráty a profesúru, vyučoval v rôznych štátoch Európy, ovládal mnoho jazykov, venoval sa ochrane slovenských hudobných zbierok, položil základy hudobného múzea. V rokoch 1959 – 1969 pôsobil ako organista vo Svätom Jure.
• Tonkovič Pavol (* 1907 - † 1980) – učiteľ, dirigent, hudobný skladateľ. V 30. rokoch učil na svätojurskej škole. Zbieral a upravoval ľudové piesne. Bol spoluzakladateľ a prvý umelecký vedúci SĽUK-u.
• Tonkovičová Irena – pedagogička, výtvarníčka.
• Tóth Vojtech (* 1746 - † 1834) – básnik, mních a kňaz rehole piaristov pôsobil od roku 1822 až do svojej smrti vo Svätom Jure ako vicerektor špirituál.
• Varečka Oto (* 1921 - † 1973) – rozhlasový herec, dramaturg a režisér.
• Zúbek Ľudo (* 1907 - † 1980) – spisovateľ, redaktor, bankový úradník. Počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  Písal historicko-životopisné prózy pre mládež. Ako kritik prispieval do kultúrnych časopisov.

• 
  Ármin Vámbéry
• 
  Karol Mangold

Partnerské mestá

• Bělá pod Bezdězem, Česko
• Miroslav, Česko
• San Giorgio Piacentino, Taliansko

Galéria

Panoráma Svätého Jura z bratislavských humien

• 
  Pohľad na Svätý Jur
• 
  Svätý Jur podvečer
• 
  Budova piaristického kláštora
• 
  Pôvodná budova železničnej stanice
• 
  Budova prvej konskej železnice v Uhorsku
• 
  Židovská synagóga
• 
  Kostol Svätého Juraja
• 
  Kostol Svätého Juraja s drevenou zvonicou
• 
  Kostol Svätého Juraja (1990)
• 
  Horné predmestie (pohľad od Nešticha na mesto)
• 
  Horné predmestie (cca. 1928)
• 
  Mestská brána na Pezinskej ulici
• 
  Tradičná terasovitá forma vinohradníctva (Neštich,)
• 
  Mikovíniho ulica pri Zdravotnom stredisku (v minulosti označované ako Šance)
• 
  Nemecké domy na Prostrednej ulici
• 
  Príklad starej zástavby v hornej časti Pezinskej ulice
• 
  Mestská brána
• 
  Mestské opevnenie
• 
  Námestie
• 
  Morový stĺp na námestí (tzv. trojička)
• 
  Kostol Svätej Trojice
• 
  Kostol Svätej Trojice (tzv. Dolný kostol)
• 
  Dr. Kautz František, lekár - ľudomil

Panoráma Svätého Jura z pezinských humien v roku 1735 od Samuela Mikovínyho

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Svätom Jure

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätý Jur

Externé odkazy

• Oficiálne stránky mesta Svätý Jur (mestský úrad)
• Fotografie mesta