Swap na kreditné zlyhanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Swap na kreditné zlyhanie (iné názvy: swap na úverové zlyhanie, swap úverového zlyhania, swap kreditného zlyhania, angl. credit default swap, skr. CDS) je druh kreditného derivátu.

Patrí medzi najjednoduchšie kreditné deriváty. Najbežnejší variant má nasledovné charakteristiky:

1) Kupujúci zaistenie platí prémiu predajcovi zaistenia za jeho ochotu prevziať úverové riziko vzťahujúce sa k referenčnému aktívu.

2) Ak dôjde k úverovej udalosti, predávajúci zaistenie kompenzuje stratu druhej strane kontraktu, t. j. kupujúcemu zaistenie.

3) V prípade, že úverová udalosť nenastane, kontrakt v stanovenej dobe zanikne bez toho, aby subjekt predávajúci zaistenie čokoľvek zaplatil subjektu kupujúcemu zaistenie. Subjekt B tak previedol dohodnuté úverové riziko referenčného nástroja na subjekt A po dobu trvania kontraktu.


„CDS kontrakty sú často prirovnané k poisteniu, ale je tu niekoľko zásadných rozdielov:

• predávajúca strana nemusí byť regulovaná (naproti tomu, regulácia poisťovní je vysoká)

• kupujúca strana nemusí vlastniť podkladové aktívum, ktoré je zaťažené úverovým rizikom. Z toho vyplýva, že kupujúci sa môže zaistiť proti úverovému riziko, ktorému nie je vystavený (u poistenia sa môžeme poistiť len voči rizikám, ktorým sme vystavení)

• CDS kontrakty sú obvykle v účtovníctve vykazované svojou trhovou hodnotou, ktorá sa v čase mení“

[4]


Ako vyplýva z uvedenej charakteristiky, tento kontrakt má podstatu obdobnú rôznym typom garancií. Má zároveň charakter opcie, pretože úverová udalosť je podmienená skutočnosťou. V praxi sa označuje ako swap z toho dôvodu, že platby prémie v prospech predávajúceho zaistenie sú realizované periodicky počas vopred dohodnutého obdobia. Samotná výška prémie je určovaná počtom bázických bodov (basis points, bsp, 1bsp = 0,01 %) vzťahujúcich sa k nominálnej hodnote referenčného aktíva. Samotná kvantifikácia počtu bázických bodov je založená na úverovom hodnotení – ratingu referenčného aktíva (alebo aj emitenta).

Pre ilustráciu postupu pri určení výšky prémie si predstavme nasledujúcu situáciu: Úverové hodnotenie emitenta dlhopisu s dobou splatnosti 5 rokov je stanovené podľa ratingu Standard & Poor´s na BB s odpovedajúcou hodnotou pre úverové zaistenie 200 bsp p.a.; emitent je v tomto prípade vláda rozvojovej krajiny s vyšším rizikom.

Investor vlastní dlhopis s nominálnou hodnotou 1 000 000 vo svojom portfóliu (drží dlhú pozíciu v dlhopise) a obáva sa, že v priebehu dvoch nasledujúcich rokov dôjde v danej krajine k sociálnym a politickým otrasom, ktoré môžu spôsobiť nedodržanie platobných záväzkov vlády ako emitenta dlhopisu. Z mnohých techník zaistenia dostupných na trhu si zvolí swap úverového zlyhania.

Jedna z komerčných bánk je ochotná prevziať na seba úverové riziko dlhopisu za prémiu zodpovedajúcu 200bsp p.a. * 1 000 000 (nominálna hodnota dlhopisu), pričom platby prémie sú štvrťročné, t. j. po 5 000. Kontrakt je dohodnutý na 2 roky, teda na dobu kratšiu, ako je doba splatnosti dlhopisu. Celú situáciu môžeme analyzovať z hľadiska presunu rizika, úverovej expozície a financovania referenčného aktíva:

- komerčná banka (subjekt A) prevzala na seba riziko zlyhania referenčného aktíva bez financovania referenčného aktíva

- investor (subjekt B) si zaistil úverové riziko referenčného aktíva na dva roky, ale zároveň si otvoril úverovú expozíciu voči komerčnej banke, pretože je závislý na tom, či v prípade úverovej udalosti komerčná banka zrealizuje kompenzačnú platbu


Ak by bola daná rozvojová krajina schopná splácať svoje záväzky, kontrakt po 2 rokoch vyprší. V opačnom prípade v momente, kedy nie je daná krajina schopná splácať svoje záväzky (platby z dlhopisu), prestane platiť investor prémiu komerčnej banke, a tá mu vyplatí vopred dohodnutú sumu: rozdiel medzi trhovou cenou a hodnotou par (čistá hodnota dlhového cenného papiera), odkúpi dlhopis za cenu par alebo vyplatí vopred dohodnutú sumu – podľa toho, ako je to ukotvené v zmluve.

„Ak porovnáme dva CDS kontrakty, ktoré majú všetky parametre zhodné (vrátane likvidity a doby splatnosti kontraktu), líšia sa iba referenčným emitentom, potom je na referenčného emitenta, ku ktorému sa viaže kontrakt s vyšším spreadom (rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou finančného inštrumentu: dlhopisu, akcie, opcie, meny,...) nahliadané ako na rizikovejšieho – s vyššou pravdepodobnosťou, že u neho nastane kreditná udalosť. Predávajúci CDS kontraktu sa teda vyšším spreadom snaží vykompenzovať vyššie riziko možnosti kreditnej udalosti a následného vysporiadania.“

[5]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri v článku kreditný derivát

Citáty[upraviť | upraviť zdroj]

[4] a [5] sú z článku credit default swap na cs wikipedii