Symbolický interakcionalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Symbolický interakcionalizmus je sociologický „smer, ktorý naväzuje na interakcionalizmus a zdôrazňuje predovšetkým symbolické sprostredkovanie sociálnej interakcie“.[1] Ako prvý tento výraz použil sociológ Herbert Blumer. Za zakladateľa je považovaný George Herbert Mead v roku 1934.[1] Smer sa sformoval minimálne o generáciu skôr, než bol prvýkrát pomenovaný. O jeho sformovanie sa najviac zaslúžili Wiliam James (1842-1910) a John Dewey (1895-1952). Obaja študovali spôsoby, ktorými sa formujú a pretvárajú vrodené inštinkty na základe opakujúcich sa interakcií medzi ľuďmi pri riešení bežných a každodenných problémov. V tomto smere je zdôrazňovaná úloha jazyka, ktorý umožňuje pracovať so symbolickými prvkami v interakčnom procese. Pragmatické poňatie človeka ako aktívnej a tvorivej bytosti, ktorá je schopná kontrolovať vlastné osudy patrí k ústredným východiskám tohto sociologického smeru.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b interakcionalismus symbolický. In: Velký sociologický slovník. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1996. 1627 s. ISBN 80-7184-311-3. S. 443. (po česky)
  2. KELLER, Jan. Úvod do sociologie. 5. vyd. Praha : Sociologické nakladatelství, 2004. 204 s. (Studijní texty; zv. 2.) ISBN 80-86429-39-3. S. 131. (po česky)