Symbolický interakcionizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Symbolický interakcionizmus[1] je sociologický smer nadväzujúci na interakcionzmus, ktorý sa zameriava na spôsob, akým ľudia pripisujú význam veciam v sociálnej interakcii. Táto sociologická perspektíva na seba samého a spoločnosť je založená na myšlienkach Georga H. Meada[2], Charlesa H. Cooleyho[3], Williama Isaaca Thomasa[4] a ďalších pragmatikov pôsobiacich predovšetkým na University of Chicago na začiatku dvadsiateho storočia. Ústrednou myšlienkou symbolického interakcionizmu je, že ľudský život prežívame v symbolickej sfére. Symbol je sociálny objekt vytvorený spoločnosťou, ktorému sa pripisuje všeobecne zaužívaný význam v ľudskej spoločnosti, kde sa tvorí a udržiava pomocou sociálnej interakcie. Prostredníctvom jazyka a komunikácie nám symboly poskytujú prostriedky cez ktoré tvoríme našu realitu. Realita je predovšetkým spoločenský produkt a teda všetko, čo je dôsledkom ľudskej tvorby - ja, myseľ, spoločnosť, kultúra vyplýva a je závislé od symbolickej interakcie pre svoju existenciu. Fyzické prostredie je taktiež súčasťou ľudského správania v zmysle, ako je interpretované prostredníctvom symbolických systémov.

Základné myšlienky symbolického interakcionizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie "symbolický interakcionizmus" zaviedol Herbert Blumer v roku 1969, žiak Georga H. Meada, ktorý významnou mierou prispel k vytvoreniu tejto perspektívy. Špecifikoval tri základné teoretické predpoklady symbolického interakcionizmu[5]:

  • Ľudia sa správajú k veciam na základe významu, ktorý pre nich predstavuje
  • Význam veci je odvodený na základe sociálnej interakcie
  • Tieto významy sú závislé a upravované interpretačným procesom ľudí, ktorí spolu vzájomne komunikujú

Herbert Blumer kládol dôraz predovšetkým na význam veci, ktorý je založený na akcii, ktorú vyvoláva. Význam symbolov taktiež závisí na miere vzájomného konsenzu medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi. Ak sa väčšina z tých, ktorí používajú v interakcii daný symbol dohodnú na význame symbolu, význam je jasný.  Ak je miera konsenzu nízka, potom je význam nejednoznačný a komunikácia je problematická. V rámci určitej kultúry panuje všeobecná zhoda na význame v súvislosti s rôznymi slovami alebo symbolmi. Avšak v praxi sú významy vecí vysoko variabilné a závislé od procesu interpretácie. Interpretačný proces zahŕňa to, čo Blumer označil ako príjmanie role- kognitívna schopnosť prijať perspektívu iného. V komunikácii ide o rozhodujúci proces pretože umožňuje aktérom vzájomne si vysvetľovať reakcie, čím sa zvyšuje konsenzus o význame použitých symbolov. Stanovenie významov závisí taktiež na vzájomných ústupkoch tých, ktorí sú súčasťou interakcie, teda vyjednávaní.

David A. Snow, profesor sociológie na University of California, nadviazal na predchádzajúcu tvorbu Herberta Blumera a rozšíril ju do štyroch základných orientačných princípov symbolického interakcionizmu[6]:

  • Ľudský vplyv - je definovaný predovšetkým ako úmyselné konanie ľudí za účelom dosiahnutia určitého cieľa. Dôraz sa kladie hlavne na akcie a udalosti v sociálnom živote v ktorých mienené ľudské konanie zohralo významnú rolu.
  • Interaktívny determinizmus - sociálny svet je definovaný ako interaktívny. Z tohto uhla pohľadu môže byť človek definovaný iba prostredníctvom sociálnej interakcie a teda jeho existencia ako i celkové fungovanie spoločnosti môže byť plne pochopené iba na základe vzájomnej interakcie dvoch alebo viacerých aktérov, pričom každý má možnosť robiť autonómne rozhodnutia.
  • Symbolizácia - predstavuje možnosť ľudí pracovať so symbolmi a chápať ich, čoho následkom sa symboly stávajú iba objektom pre orientáciu.
  • Vývoj - sociálny svet je neustále sa meniaci a vyvíjajúci, kde životy a osobnosti, ako hlavná stavebná jednotka sociálnej interakcie, sú v stálom procese zmeny a nikdy nie sú pevne dané a nemenné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GORDON MARSHALL, A Dictionary of Sociology, 1998
  2. GEORGE H. MEAD, Mind, self, and society, 1934
  3. CHARLES H. COOLEY, Human nature and the socialorder,1902
  4. WILLIAM ISAAC THOMAS, The unadjusted girl, 1931
  5. BLUMER HERBERT, Symbolic interactionism: perspective and method, 1969
  6. LARRY T. REYNOLDS (editor) a 58 ďalších, s. 812-816, Handbook of Symbolic Interactionism, 2003

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]