Symetrická šifra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Symetrická šifra alebo symetrická kryptografia, prípadne tiež konvenčná šifra je šifra, ktorá používa pre zašifrovanie aj dešifrovanie dát rovnaký kľúč. Tým sa líši od algoritmov s verejným kľúčom, ktoré majú dvojicu kľúčov – súkromný a verejný.

Podstatnou výhodou symetrických šifier je ich nízka výpočtová náročnosť. Algoritmy pre šifrovanie s verejným kľúčom môžu byť i stotisíckrát pomalšie. Na druhej strane je veľkou nevýhodou nutnosť zdieľania tajného kľúča, takže si odosielateľ a príjemca tajnej správy musia dopredu dohodnúť na tajnom kľúči.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Symetrické šifry sa často používajú spoločne s asymetrickými. Obvyklé použitie je také, že otvorený text sa zašifruje symetrickou šifrou s náhodne vygenerovaným kľúčom. Tento symetrický kľúč sa zašifruje verejným kľúčom asymetrickej šifry, takže dešifrovať dáta môže iba majiteľ tajného kľúča danej asymetrickej šifry.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Symetrické šifry sa delia na dva druhy. Prúdové šifry spracovávajú otvorený text po jednotlivých bitoch. Blokové šifry rozdelia otvorený text na bloky rovnakej veľkosti a doplní vhodným spôsobom posledný blok na danú veľkosť. U väčšiny šifier sa používa 64 bitový blok, AES používa 128 bitov, prípadne 256 bitov.

Blokové šifry[upraviť | upraviť zdroj]

Prúdové šifry[upraviť | upraviť zdroj]