Sympatický nervový systém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sympatický nervový systém, skratka SNS (iné názvy: sympatikový nervový systém, sympatická/sympatiková nervová sústava, sympatikus,[1] sympatické nervstvo, adrenergický systém,[1] ortosympatikus; neformálne nerv života; lat. pars sympatica systematis autonomici) tvorí spolu s parasympatickým nervovým systémom (PNS, parasympatikus) vegetatívny nervový systém. Väčšina vnútorných orgánov je ovládaná oboma systémami, pričom zvyčajne vyvolávajú opačné účinky, čo umožňuje veľmi jemnú reguláciu orgánovej činnosti.

Vegetatívny nervový systém: červenou sympatikus, modrou parasympatikus

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Pregangliové neuróny sympatiku sú umiestnené v mieche hrudnej (torakálnej) a bedrovej (lumbálnej) oblasti (torako-lumbárny systém). Niektoré funkcie sympatiku sú riadené nadriadenými centrami v hypotalame a mozgovom kmeni, ktoré vysielajú impulzy k sympatickým neurónom v mieche.

Z miechy vedú vlákna väčšinou do ganglií (zhluky nervov) umiestnených párovo vedľa miechy (paravertebrálne gangliá), ktoré sú vzájomne poprepájané tak, že tvoria párovú reťaz pozdĺž miechy (sympatický kmeň). Sympatický kmeň zasahuje na jednej strane do oblasti krčnej miechy a na druhej až do krížovej oblasti. V paravertebrálnych gangliách prenášajú nervové vlákna (axóny) pregangliových neurónov signál na postgangliové neuróny. U sympatiku (rovanko ako u parasympatiku) je transmiter uvoľňovaný pregangliovými neurónmi acetylcholín. Druhý neurón prenáša impulzy na cieľový orgán prostredníctvom noradrenalínu.

Niektoré nervové vlákna sympatiku opustia sympatický kmeň bez toho, aby preniesli signál na postgangliový neurón a vedú k prevertebrálnym gangliám v okolí aorty (ganglion coeliacum, ganglion mesentericum superius, ganglion mesentericum inferius) alebo do ganglií v stenách cieľových orgánov (intramurálne gangliá).

Neurotransmiter (prenášajú signál z nervov na nervy alebo cieľové orgány) sympatického nervového systému:

Paragangliá[upraviť | upraviť zdroj]

Špecialita sympatického nervového systému je existencia takzvaných paraganglií, z ktorých najväčšia je dreň nadobličiek. Sú inervované priamo pregangliovými nervami. V prípade drene nadobličky táto plní funkciu postgangliového neurónu tak, že uvoľňuje katecholamíny (Prevažne adrenalín, málo noradrenalínu) priamo do krvi, to znamená ako hormóny.

Funkčné aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľové tkanivo sympatiku je predovšetkým hladká svalovina (najmä ciev) a žľazy. Rovnako ako ostatné časti vegetatívneho nervového systému riadi sympatikus životne dôležité procesy. Táto regulácia je prevažne bez vedomého vnímania a je prakticky neovplyvniteľná vedomím.

Vo všeobecnosti vyvoláva sympatikus zvýšenie výkonu organizmu. Uvedie telo do pohotovosti, pripraví ho na útok, útek alebo výnimočnú námahu.

Zvyšuje:

  • Činnosť srdca
  • Krvný tlak
  • Prekrvenie a napätie kostrových svalov
  • Glykolýzu
  • metabolizmus

Naopak blokuje iné procesy, ktoré nie sú nutne potrebné pre súčasnú aktivitu, napríklad činnosť trávenia.

Ďalej má vplyv na:

  • Prácu pľúc (rozšírenie bronchov)
  • Močový mechúr (podporí schopnosť zadržať moč)
  • Pohlavné orgány (spôsobuje okrem iného ejakuláciu u muža a orgazmus u ženy)
  • Vnútorné svaly oka (Rozšírenie zreničky - mydriáza)
  • Sekréciu žliaz

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Adrenergický systém. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Banská Bystrica : Veda : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1999. 12 zv. (696, 686, 702, 698, 670, 686, 682 s.) ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A - Belk), s. 56.