Synagóga v Trenčíne
| Synagóga v Trenčíne | |
| neologická synagóga | |
 Pohľad na synagógu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Trenčín |
| Mesto | Trenčín |
| Historický región | Trenčín |
| Náboženstvo | judaizmus, neológia |
| - Židovská náboženská obec pôvodná |
Židovská náboženská obec Trenčín |
| Súradnice | 48°53′40″S 18°02′23″V / 48,8944564°S 18,0395922°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet kupol | 1 |
| - počet poschodí | 2 |
| Architekt | Richard Scheibner |
| Štýly | moderná architektúra, so secesnými a byzantskými prvkami |
| Materiál | železobetón |
| Výstavba | 1912 – 1913 |
| - rekonštrukcia | 1974 – 1984 |
| Správa | Židovská náboženská obec Trenčín |
| Vlastník | Židovská náboženská obec Trenčín |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | SYNAGÓGA |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 1380/1 |
| - dátum zápisu | 26. 9. 1963 |
  Poloha na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa synagógy
| |
| Wikimedia Commons: Synagogue in Trenčín | |
| Webová stránka: https://www.kehilatrencin.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Synagóga v Trenčíne patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Historizujúca stavba s byzantskými a maursko-orientálnymi prvkami je situovaná v severnom rohu Námestia Ľudovíta Štúra, na mieste starej drevenej synagógy z roku 1781. Postavili ju v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta, piešťanského rodáka Dr. Ing. arch. Richarda Scheibnera. Projekt realizovala trenčianska stavebná firma Fuchs a Niegreisz. Stavebné plány z apríla a mája roku 1912 sú dnes uložené v Štátnom okresnom archíve v Trenčíne.
Autori navrhli centrálu so štvorcovým pôdorysom preklenutú dominantnou mohutnou kupolou na tambure a pendantívoch. Do tohto priestoru sú z troch strán, vstupnej a oboch bočných, vstavané stupňovité empory – ezrat našim. Nad každou emporou, rovnako ako nad záverom, sa klenú pásy valenej klenby, čím vzniká motív byzantinizujúcej schémy gréckeho kríža. Na tento centrálny priestor sa v pozdĺžnej osi napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom, vtiahnutá pod emporu, a za záverom obdĺžniková prístavba miestnosti pre kancelára, ktorá dnes slúži ako modlitebňa.
Centrálna stavba na štvorcovom pôdoryse má síce štandardnú architektonickú výbavu zvyčajnú pri vtedajších synagógach – tvaroslovie orientálnej proveniencie –, ale použitú zdržanlivo. Jej architektúra tým získala na ucelenosti. Na niektorých miestach historizujúca dekorácia úplne ustupuje – napríklad na šesťdielnom okne v strede hlavného priečelného štítu. Aj ústredný priestor je založený na jednoduchosti hlavných oblúkov, prostom rytme okien v päte hlavnej klenby a presvetlenosti interiéru veľkými oknami. Na budove, ktorá bola dlho skladiskom, sa nedochovalo viacero vnútorných prvkov. Obnovená je sivomodrá výmaľba kupoly s orientálnym ornamentom.
Fasády sú komponované s dôrazom na čelný severný a bočný západný pohľad, keďže z ostatných strán je synagóga súčasťou staršej zástavby. Na oboch viditeľných fasádach sa opakuje motív dvojvežia so štítovým priečelím. Na hlavnom priečelí je v spodnej časti medzivežového priestoru situovaný pod polkruhovým oblúkom hlavný vstup, ktorý na bočnej fasáde nahrádza arkádová chodba. Tri veže so schodiskami vedúcimi na empory ukončujú malé kupolky, ktoré spolu s ústrednou kupolou dokladajú inšpiráciu byzantskými kupolovými chrámami.
Trenčiansku synagógu môžeme smelo považovať za vyvrcholenie tradicionalizmu, ale v modernistickom duchu. Postsecesné myšlienky ovplyvnili niektoré výtvarné prvky a formy otvorov, ktoré už nemajú s históriou nič spoločné. Mreže, zábradlia, výplne okien a dverí alebo dekoratívne riešenie zberačov vody, podobne svietidlá sú blízke viedenskej secesii a moderne, ktorá aj do najmenšieho detailu vnášala nové dovtedy nepoužívané formy.
Túto umeleckohistoricky hodnotnú secesnú stavbu postavili s využitím modernej technológie železobetónových konštrukcií s uplatnením dobového historizmu. Nachádzame tu aj modernisticky štylizované maurské a orientálne dekoratívne motívy.
Synagóga bola slávnostne otvorená a posvätená v utorok 23. septembra 1913. V období I. ČSR mala trenčianska židovská náboženská obec takmer 2 000 členov, takže výstavba novej synagógy bola už opodstatnená. Synagógu využívalo židovské obyvateľstvo do druhej svetovej vojny. V roku 1941 ju znesvätili a poškodili príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie Freiwillige Schutzstaffel a Hlinkovej gardy, pričom bolo zničené aj jej vnútorné zariadenie.
Prvá generálna oprava sa uskutočnila v rokoch 1945 – 1948. Keď synagógu prevzal do vlastníctva štát, od roku 1951 sa využívala ako skladisko odevov a na náboženské účely slúžila len modlitebňa v bývalej miestnosti kancelára. V tomto období došlo k závažnému statickému narušeniu objektu.
Táto nesporne zaujímavá secesná stavba vzbudzovala záujem odbornej i laickej verejnosti, preto sa v rokoch 1974 – 1984 pristúpilo k ďalšej rozsiahlej obnove. Cieľom tejto obnovy bola komplexná revitalizácia, ktorá by zabezpečila predovšetkým vhodné využitie a udržanie funkčnosti objektu bývalej synagógy. V navrhnutom projekte zriadenia rozsiahleho Mestského kultúrno-spoločenského centra sa plánovalo aj divadlo, ktorého súčasťou mali byť aj renesančné meštianske domy na východnej strane objektu, na Mierovom námestí č. p. 3 a 5. Tento náročný projekt sa napokon nerealizoval, pretože navrhované využitie bolo predimenzované. Synagóga bola napokon obnovená ako výstavná sieň, akustické vlastnosti interiéru poskytujú vhodné prostredie aj koncertným podujatiam a na tieto účely sa využíva dodnes. V roku 1990 bola v zadnej časti objektu opäť obnovená aj malá modlitebňa, kde sa príležitostne stretáva dnes už iba málopočetná skupina židovských veriacich.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Architektúra a urbanizmus. ročník XXXVIII, 2004, číslo 3 – 4, s. 107 – 114
- Barkány, E.: Židovské pamiatky na Slovensku. 1963, Archív Pamiatkového úradu v Bratislave
- Katedra dejín architektúry, FASTU: Sakrálna architektúra na Slovensku. Bratislava, 1992, s. 65 – 73
- Lukáčová, E a kol: Sakrálna architektúra na Slovensku. Komárno. 1996, s. 159
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Synagóga v Trenčíne
