Synestézia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Okrem symbolu na obrázku písmen a číslic sú vnímané aj ich farby.

Synestézia (z starogr. synaisthesis - spoločný, súčasný pocit) je jav, ktorý spočíva v tom, že akýkoľvek podnet pôsobiaci na zodpovedajúci zmyslový orgán vyvoláva mimo vôle subjektu nielen pocit, ktorý je špecifický pre daný zmyslový orgán, ale zároveň aj dodatočný pocit alebo predstavu, ktorá je charakteristická pre iný zmyslový orgán.

Najrozšírenejším prejavom synestézie je tzv. „farebný sluch“, pri ktorom zvuk vyvoláva popri sluchovom pocite aj farebný pocit. Farebný sluch mali napríklad skladatelia N. A. Rimskij-Korsakov, A. N. Skriabin alebo Olivier Messiaen. U mnohých ľudí vyvoláva žltooranžová farba pocit tepla, kým modrozelená pocit chladu. Podstatou synestézie je zrejme znásobená súčinnosť analyzátorov. Osobité formy synestézie (napr. vizualizácia počutého) sa vyskytujú v patológii.[1]

Synestézia je as schopnosť vytvoriť harmóniu a rovnováhu v rozmanitých a niekedy aj protichodných podnetoch diváka. (Ogden, Ch./Richards, I. A./Wood, J.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stručný psychologický slovník. Bratislava, Pravda 1987.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]