Systémová logika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Systémová logika (vnútorná logika systémov) je metodológia skúmania a riešenia systému, ako celku. Vychádza z predpokladu, že čím heterogénnejšie sú časti, tým ťažšie dokáže celok efektívne fungovať.

V oblasti produktívnych systémov ktorých súčasťou sú ľudia (firmy, podniky, spoločnosti, organizácie, spoločenstvá a pod.) sa využívajú pri aplikácii systémovej logiky štyri základné nástroje skúmania a riešenia:

  • Systémová psychológia
  • Systémová sociológia
  • Systémová logistika
  • Produktívna ekonomika