Systémové myslenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Systémové myslenie je myslenie založené na chápaní systému ako celku, ktorý sa skladá z navzájom prepojených a ovplyvňujúcich sa častí. Dôležité sú vzťahy medzi nimi a prípadné spätné väzby. Je iné ako tzv. príčinne-dôsledkové myslenie, prípadne redukcionalistické myslenie. V prípade príčinne-dôsledkového myslenia chápeme svoje okolie ako reťazec príčin a ich následkov, v prípade redukcionalistického veríme, že poznáme systém, celok, keď ho rozoberieme na čo najmenšie časti, ktoré podrobne analyzujeme. Samozrejme, málokto myslí len tým alebo oným spôsobom.

Myslenie, modely a simulácie[upraviť | upraviť zdroj]

Keď myslíme, premýšľame priamo alebo nepriamo o niečom, čo poznáme z reality okolo nás. Lenže objekt, o ktorom premýšľame je väčšinou veľmi zložitý a "veľký" na to, aby sa vošiel do mysle. Preto si z neho vezmeme len určité časti, vytvoríme si jeho model, zjednodušenie. Pracujeme s týmto modelom a premýšľame o tom, ako sa správa, čo robí, simulujeme jeho činnosť. Existujú rôzne spôsoby vytváranie mentálnych modelov a simulovanie, ich činností, ktoré sa často navzájom prelínajú.

Čo sa snažíme robiť, keď myslíme systémovo[upraviť | upraviť zdroj]

Vytváranie modelov[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vytváraní modelu je dôležité si uvedomiť, o akom systéme premýšľame a prečo sa mu zrovna venujeme, čo sa o ňom snažíme zistiť. Na začiatku sa pozeráme na systém takpovediac zvrchu, ako keď hľadíte na krajinu pred sebou z vysokej hory. Nerozoberáte systém do najmenších podrobností, ale sledujete jeho jednotlivé zložky (stromy, zvieratá, pracovníkov, žiakov, banky...), ich vzťahy a prúdenie tokov (informácií, vody, živín, peňazí) v systéme. Nezabúdame na to, že existencia systému je často aj príčinou toho, čo sa s ním a v ňom deje. Keď knihu pustíme z ruky na zem, padne, ale nemôže za to len gravitácia, ak by tam kniha nebola, nemôže padnúť. Systém považujeme za dynamický, meniaci sa v čase, neskladá sa len z množiny nejakých výnimočných bodov, ako sú napríklad dôležité historické udalosti, ale aj z maličkostí, čo k nim viedli. Toto všetko nám pomôže správne určiť, ktoré časti systému sú pre nás v tej chvíli dôležité a na ktoré vzťahy sa máme zamerať.
Je zaujímavé si uvedomiť, že existujú veľké podobnosti medzi modelmi systémov z rozličných vied, či už prírodnych alebo sociálnych. Jeden model sa dá zovšeobecniť a používať viackrát.

Simulovanie činnosti modelov[upraviť | upraviť zdroj]

Tak už sme sa na systém pozreli, vybrali si vzťahy a jeho zložky, ktoré sú pre nás potrebné, teraz ideme premýšľať o tom, ako funguje, simulovať jeho činnosť. Väčšinou nás zaujíma, čo sa stane, keď nejakú časť systému zmeníme, alebo ako máme zmeniť nejakú jeho časť aby sa celý systém zmenil tak, ako my chceme. Či je treba niekde niečo pridať, odobrať, zmeniť prúdenie niektorého toku... Keď hľadáme odpovede na tieto otázky, musíme myslieť na to, že systém:

  • obsahuje spätne-väzbové cykly, zmena jednej zložky ovplyvní nejakú inú, ale tá môže zmeniť ďalšie zložky systému, ktoré spätne ovplyvnia zložku, ktorú sme menili na začiatku
  • nefunguje lineárne, môže sa stať, že nejakú jeho časť podstatne zmením, ale na celku sa to poriadne neprejaví a zase naopak, niekedy malá zmena nepatrnej časti podstatne naruší doterajší beh systému
  • existuje v čase a zmeny v ňom sa prejavia až po určitej dobre, nie hneď