Systematický názov chemického prvku

Systematický názov chemického prvku je dočasný názov ťažkého chemického prvku, kým nie je umelo syntetizovaný a nie je mu priradený definitívny názov a chemická značka.

Pravidlá IUPAC[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo	Koreň	Značka
0	nil	n
1	un	u
2	b(i)	b
3	tr(i)	t
4	quad	q
5	pent	p
6	hex	h
7	sept	s
8	oct	o
9	en(n)	e

Dočasné názvy sú odvodené z protónového čísla chemického prvku. Každá číslica je preložená do numerického koreňa podľa uvedenej tabuľky. Korene sú skrátené a názov je ukončený príponou "-ium". Niektoré korene sú latinského a niektoré gréckeho pôvodu z dôvodu zamedzenia dvoch čísel začínajúcich rovnakým písmenom. Existujú dve pravidlá sandhi na prevenciu netypicky vyzerajúcich názvov.

ak sa slabika "bi" alebo "tri" končí na "ium", teda posledné číslo je 2 alebo 3, výsledok sa končí na "bium" alebo "trium" a nie "biium" alebo "triium".
ak za "enn" nasleduje "nil", teda nastane sekvencia "-9-0-", výsledok je "ennil" a nie "ennnil".

Systematická značka je zložená z prvých písmen každého koreňa, pričom prvé písmeno je veľké.

Všetky chemické prvky do protónového čísla 111 vrátane, dostali definitívny názov a značku a používanie systematických názov sa odporúča iba pre prvky s protónovým číslom 112 vrátane a vyšším. V praxi sú systematické názvy iba tie s trojpísmenovou značkou.

Prvok 119:
Prvok 123:
Prvok 208:
Prvok 457:
Prvok 986:

un + un + enn + ium =
un + bi + tr + ium =
bi + nil + oct + ium =
quad + pent + sept + ium =
enn + oct + hex + ium =

ununennium (Uue)
unbitrium (Ubt)
biniloctium (Bno)
quadpentseptium (Qps)
ennocthexium (Eoh)

Poznámka: Tieto príklady uvádzajú hypotetické prvky. V roku 2006 mal posledný známy prvok protónové číslo 118.