Systémový prístup

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Systémový prístup je metodologický smer vo vede, ktorý si kladie ako hlavnú úlohu vypracúvať metódy skúmania a konštruovania zložito organizovaných objektov - systémov rozličných typov a tried. Systémový prístup je spôsob myslenia, resp. riešenia problémov, pri ktorom sa javy chápu komplexne v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach.

Pri systémovom prístupe sa definuje ako systém jednak predmet skúmania, jednak proces skúmania, a to so zameraním na vnutorné i vonkajšie väzby medzi prvkami (úlohami) systému. Na základe systémových vzťahov sa v závislosti od zvolenej rozlišovacej úrovne rozdeľuje systém na jednotlivé časti, pri skúmaní ktorých sa vychádza zo systému ako celku, vrátane jeho cieľov. Predmet skúmania sa chápe dynamicky, to znamená, že sa berú do úvahy aj zmeny stavu, správania i štruktury systému.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

prístup