Télemachos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odyseus, Télemachos a Eumaios porážajú nápadníkov Penelopy, červenofigúrový kratér, cca 330 pred Kr.

Télemachos alebo Telemachos (starogr. Τηλέμαχος – Télemachos, lat. Telemachus) je postava z gréckej mytológie, syn ithackého kráľa Odysea a jeho manželky Penelopy. Jeho dobrodružstvá sú opísané v Homérových eposoch "Ilias" a "Odysea" od jeho detských rokov až po dospelosť. Prvé štyri knihy Odysey sa nazývajú aj Telemachie.

Odysea[upraviť | upraviť zdroj]

Télemachos sa narodil presne v deň, kedy jeho otca Odysea povolali bojovať do Tróje. Aby sa vyhol narukovaniu do vojska, Odyseus predstieral šialenstvo, zapriahol do pluhu vola s koňom a namiesto zrna pole osial soľou. Na túto lesť mu však čoskoro prišli. Grék Palamédes mu položil pred záprah malého Télemacha, zabaleného do plienok, a Odyseus samozrejme zastavil. Tým prezradil, že má všetkých päť pohromade – a mal ich po celú dobu vojny, kde bol najlepším radcom vrchného veliteľa a jeho prezieravosti sa rovnala aj jeho odvaha, ktorá mu vyniesla titul "búrača miest".

Keď Télemachos vyrástol a jeho otec už doma nebol viac ako 20 rokov, zjavila sa mu náhle bohyňa Aténa. Vzala na seba podobu múdreho Mentora, Odyseovho priateľa a Télemachovho radcu, a odišla s ním do prístavu. Tam prikázala námorníkovi Noémonovi, aby pripravil rýchlu loď. Vyzvala Télemacha, aby do nej vstúpil, potom zoslala priaznivý vietor a celý deň a celú noc s ním plávala, až pristál pri piesočnom brehu mesta Pylos. V Pyle sa starý kráľ Nestor návšteve veľmi zaradoval, nevedel mu však pomôcť, pretože sám o Odyseovi nič nepočul. Poradil mu však, aby sa vypravil do Sparty ku kráľovi Menelaovi, a za sprievodcu mu dal svojho syna Peisistrata.

V Sparte mu kráľ Menelaos prezradil, čo sa dozvedel od morského boha Prótea: že jeho otec žije na ostrove nymfy Kalypsó, lebo tá mu bráni, aby sa vrátil domov. Télemachos sa správe nesmierne potešil, ale pretože nikto z ľudí nevedel, kde leží ostrov nymfy Kalipsy, nevedel si rady. V spánku sa mu však opäť zjavila bohyňa Aténa a poradila mu aby sa vrátil späť do Itaky skôr než mu matkini nápadníci rozkradnú celý dom. Télemachos preto náhlivo nasadol na loď a vracal sa do Pylu. Keď priplával k prvému mysu skalnatej Ithaky, vystúpil na breh a loď poslal obvyklou cestou domov. Potom sa vypravil k chatrči pastiera svíň Eumaia, aby sa u neho skryl, a poslal matke správu o návrate z ďalekej cesty.

Télemachos a Eucharis, jedna zo slúžiek nymfy Kalipsó, autor:Jacques-Louis David (1748 – 1825)

Eumaios uvítal Télemacha s obrovskou radosťou. Pred jeho chatrčou sedel biedny starec, ktorý ihneď vstal, aby mu uvoľnil miesto. Télemachos po chvíli zistil, že je to jeho hľadaný otec Odyseus. Nemožno povedať, kto mal väčšiu radosť, či syn alebo otec. Spoločnými silami potom vytvorili plán, ako sa zbaviť všetkých nápadníkov v ich dome. Odyseus sa potom nepoznaný dostal do svojho paláca, kde nepripravených nápadníkov pobil a opäť sa ujal vlády. Homérov epos Odysea sa o ďalších osudoch Télemacha nezmieňuje.

Télemachov ďalší príbeh je nejasný. Eugammon z Kyrény v epose Télegonia, píše že, Télemachos po Odyseovej smrti odišiel na ostrov čarodejnice Kirké a tam sa s ňou oženil. Podľa iných antických autorov sa oženil s dcérou pylského kráľa Nestora a ďalší autori píšu, že si zobral za ženu dcéru fajáckeho kráľa Alkiona Nausikau.

Odraz v literárnej tvorbe[upraviť | upraviť zdroj]

Mýtický príbeh o Télemachovi sa stretol s odozvou aj v novovekých literárnych dielach ako sú napríklad: The Adventures of Telemachus, Son of Ulysses (1699) autora Francoisa Fenelona, alebo Odyseus (Ulysses) od Jamesa Joyca.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]