Túlium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Túlium
69 erbium ← túlium → yterbium
 

Tm

Md
Tm
Vzhľad
striebrošedý kov
túlium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo túlium (thulium), Tm, 69
Umiestnenie v PSP 6. periódablok f
Séria lantanoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 168,93421 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f13 6s2
Atómový polomer 176 pm
Kovalentný polomer 190 pm
Iónový polomer
pre: Tm3+
102 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,25 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 596,7 kJ.mol−1
2: 1 160 kJ.mol−1
3: 2 285 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III, IV
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 9,32 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 818 K)
8,56 kg·dm−3
Teplota topenia 1 818 K (1 544,85 °C)
Teplota varu 2 223 K (1 949,85 °C)
Sk. teplo topenia 16,84 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 247 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 27,03 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 117 1 235 1 381 1 570 1 821 2 217
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 676 nΩ·m
Tep. vodivosť 16,9 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 13,3 µm·m−1·K−1
Youngov modul 74,0 GPa
Pružnosť v šmyku 30,5 GPa
Objemová pružnosť 44,5 GPa
Poissonovo č. 0,213
Tvrdosť (Brinell) 471 MPa
Reg. číslo CAS 7440-30-4
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 167Tm synt. 9,25 d. ε 0,748 167Er
Radioactive.svg 168Tm synt. 93,1 d. ε 1,679 468Er
169Tm 100 % stabilný s 100 neutrónmi
Radioactive.svg 170Tm synt. 128,6 d. β+ 0,968 170Yb
Radioactive.svg 171Tm synt. 1,92 r. β+ 0,096 171Yb
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému túlium.
Pozri aj chemický portál

Túlium Thulium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Tm a protónové číslo 69. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,2 – 0,5 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm túlia 1000 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]