T-55

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
T-55 skos RB.jpg

T-55 v poľskom múzeu zbraní v Poznani.

T-55
Všeobecná charakteristika
Posádka 4 muži
Dĺžka 9 m (s kanónom dopredu)
8,3 m korba
Šírka 3,27 m
Výška 2,35 m
Hmotnosť 36 ton
Pancier a výzbroj
Pancier 203 mm čelo veže, 150 mm boky veže, 64 mm zadná časť veže, 100 mm korba
Hlavná výzbroj 100 mm kanón D-10T2G
Druhotná výzbroj 2 x guľomet SGMT kalibru 7,62 mm
Pohyblivosť
Motor Vznetový V-55
580 hp (425 kW)
Zavesenie
Rýchlosť na ceste maximálna 50 km/h
priemerná na ceste 33 km/h
priemerná na poľných cestách 24 km/h
Výkon/hmotnosť 16,1 hp/tona
Dosah 460 km po ceste
290 v teréne

Tanky T-54 a T-55sovietske stredné tanky vyrábané v rokoch 19471981. Mnoho týchto tankov zostáva vo výzbroji viacerých krajín dodnes. Bolo vyrobených viac než 95 000 tankov[1] tohto radu, čo z nich robí najvyrábanejšie tanky na svete. Tanky T-54 a T-55 si sú veľmi podobné a na prvý pohľad nerozoznateľné. Mnoho T-54 bolo v neskoršom období modernizovaných na verziu T-55.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Tanky T-54/55 boli vyvinuté v 40. rokoch ako náhrada za zastarávajúce tanky T-34. Vývoj sa začal v Charkovskej konštrukčnej kancelárii O.O. Morozova v roku 1943, keď sa začali práce na vylepšenej verzii T-34M. Úsporou hmotnosti, lepším motorom a ďalšími zmenami mohli konštruktéri na nový podvozok inštalovať silnejší pancier. Nový tank bol označený T-44. Prvé tanky T-54 boli vyrobené v roku 1945 a v roku 1947 nahradili vo výrobe nástupcu tankov T-34, ktorým bol typ T-44. Tento však stále používal vežu tanku T-34/85, do ktorej nebolo možné inštalovať nový silnejší kanón, ktorý by podstatne prekonával nemecký 88 mm kanón tanku Tiger, či dlhý 75 mm kanón tanku Panther. Séria prototypov viedla k výrobe tanku T-54 so 100 mm kanónom D-10, rovnakým akým boli vyzbrojené samohybné delá SU-100.

V roku 1947 sa začala sériová výroba vo fabrike Uralvagonzavod (UVZ) v Nižnom Tagile. Od roku 1948 v Charkovskom závode na výrobu lokomotív V.O. Malyševa. Od roku 1951 začala modernizácia aj tohto nového typu. Bol inštalovaný lepší optický zameriavač, filtre paliva, oleja a vzduchu. Nový typ označený ako T-55 bol prvý tank schopný nasadenia v oblastiach zasiahnutých zbraňami hromadného ničenia. Stroj bol tiež vybavený automatickým protipožiarnym systémom. V roku 1958 začala výroba typu T-55 a prestavba T-54 na T-55. Výroba skončila až v roku 1981. Vzniklo mnoho variánt s rôznymi modifikáciami. V ZSSR bolo vyrobených okolo 50 tisíc kusov. Licenčne sa tank vyrábal aj v Česko-Slovensku, Poľsku, v Číne ako typ 59. Mnoho strojov bolo exportovaných do zahraničia.

V Česko-Slovensku bol tento tank v 70. rokoch modernizovaný a vybavený mikroprocesorovým systémom riadenia paľby Kladivo.

Následníkom tankov T-55 bol typ T-62 zo začiatku 60. rokov. T-62 využíval veľa komponentov svojho predchodcu.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tanky T-54 a T-55 sa zúčastnili mnohých konfliktov a kríz hlavne počas studenej vojny. Na začiatku svojho nasadenia prekonával všetky nepriateľské konštrukcie. Najnebezpečnejší tank USA M48 Patton stroje T-55 prekonávali svojim pancierovaním aj palebnou silou. Použili ich sovietske sily a jednotky krajín Varšavskej zmluvy pri intervencii v Maďarsku roku 1956, ČSSR v roku 1968. Intenzívnych bojov sa tanky zúčastnili vo vojnách na Blízkom východe, vo Vietname, Afganistane a inde. Dodnes slúžia tieto tanky asi v 50 štátoch. Tisíce týchto tankov majú stále zakonzervované, a pripravené na opätovné uvedenie do prevádzky aj krajiny bývalého východného bloku.

Z výzbroje ČSĽA a teda aj na Slovensku boli tanky T-54 postupne sťahované od roku 1990. V rokoch 1992 - 1994 došlo podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe k ich likvidácii. Do súčasnosti sa na Slovensku zachovali len 2 kusy T-54M, ktoré sú v zbierkach Vojenského historického múzea v Piešťanoch[2].

Tank má veľmi nízku siluetu, vďaka ktorej je menej zraniteľný a na bojisku je ťažšie spozorovateľný. Sila pancierovania sa pohybuje v rozmedzí 120 – 200 mm. Bez prípravy sa tank môže brodiť v hĺbke 1,4 m. Po krátkej príprave je schopný prekonať aj vodnú prekážku s hĺbkou 5,5 m. Nevýhodou je omedzený priestor pre posádku, vodič, strelec aj veliteľ sedia vo vozidle v rade za sebou. Prípadný zásah tak môže v momente vyradiť väčšinu posádky.

Po nasadení nového amerického tanku M60 a britského typu Centurion so 105 mm kanónom, ktoré dokázali preraziť pancier T-55 na vzdialenosť 2 km sovietska armáda začala T-55 nahradzovať modernizovaným typom T-62.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hebert, M., Tucker, S. C., 2008, Tanks. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2013
  2. Turza, P., 2009, Stredný tank T-54M. Obrana, XVII, 7, s. 28

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavní takticko-technická data tankové a automobilové techniky ČSLA, Naše vojsko, Praha, 1978, s. 39 - 48