Tahanea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tahanea
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°52′J 144°46′Z / 16,87°J 144,77°Z / -16.87; -144.77
Najvyšší bod
 - výška 2 m n. m.
Dĺžka 47 km
Šírka 17 km
Rozloha 627,7 km² (62 770 ha)
 - súše 7,7 km² (770 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť Voľný
Prístup iba loďou
Objaviteľ Domingo de Boenechea
 - dátum 9. november 1774
Lagúna polootvorená
Vstupy do lagúny 3 splavné
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Tahanea
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tahanea (zastarano Tchitchagoff alebo Chichagov)[1] je väčší atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a je umiestnený medzi atolmi Faaite a Motutunga, pričom najbližším susedom je prvý menovaný atol vo vzdialenosti necelých 15 km na západ. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 452 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má pretiahnutý tvar, s úzkym prstencom súše okolo lagúny. Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Kaukura, Faaite a i.) z južnej strany tvorený nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a len výnimočne prerušený malými ostrovčekmi (polyn. „motu“). Zo severnej strany tvorí prstenec podstatne viac súše s vegetáciou.

Atol má približne 47 km na dĺžku a v najširšom mieste má 17 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes z južnej strany, zaplavovaný počas prílivu, ale tiež zo severu troma širokými a splavnými prieplavmi – Motupuapua, Teavatapua a Otao, s 430 a 330 a 50 metrov šírky. Lagúna má celkovú rozlohu 545,1 km², pričom na západnej polovici je plytšia s desiatkami koralových hláv siahajúcich z dna až na hladinu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej iba tesne pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 3,38 km a jej vek sa odhaduje na 51,7 až 54,3 mil. rokov.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomnú zmienku o návšteve atolu urobil španielsky moreplavec Domingo de Boenechea v novembri 1774, ktorý sa plavil na lodi Aguila. Atol pomenoval „San Julián“. Rôzne zdroje uvádzajú dva rôzne dni, 9. novembra[3][4] alebo 12. novembra.[5][6]

Ďalší záznam je od Faddeja F. Bellinsgauzena, ten vykonal záznam o návšteve atolu 16. júla 1820 a pomenoval ho „Chichagov“.[1][6]

Posledný známy zápis je od Charlesa Wilkesa z 15. januára 1841.[6]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí, keď sa atol stal francúzskym územím, tu žilo približne 100 obyvateľov.[7] Dnes je oficiálne neobývaný, ale často navštevovaný obyvateľmi atolu Faaite kvôli kokosovým plantážam. Pri strednom prieplave je niekoľko budov a na jednom zo severných ostrovov je postavený malý kostol.[8]

Správy od súkromných jachtárov, ktorí atol navštevujú najmä kvôli panenskej prírode, ružovému piesku[9] a potápaniu, hovoria o trvalom obývaní niekoľkými ľuďmi, ktorí plnia úlohu akýchsi strážcov atolu a dohliadajú na prítomnosť lodí a správanie ich posádok, aj keď oficiálne žiadna stráž ostrova vládou Francúzskej Polynézie zatiaľ ustanovená nebola.[10][11]

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Atol zatiaľ nepatrí medzi chránené územia, ale niektoré živočíšne a rastlinné druhy, ktoré sa nachádzajú na atole a v jeho vodách, sú endemické, vzácne alebo ohrozené.

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru.

Z vzácnych druhov sa tu vyskytuje ohrozený člen veľkej rodiny brodivých vtákov Scolopacidae, lat. Prosobonia cancellata (v tahitčine kivi-kivi), a tiež endemická lat. Sesbania coccinea[12], ktorá je podľa IUCN taktiež ohrozenou rastlinou.[13]

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Tahanea k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Anaa, do ktorej patria ešte okrem rovnomenného atolu aj atol Faaite a neobývaný atol Motutunga.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264 – 268 [online]. [Cit. 2014-04-29]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. ↑ Tahanea Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. ↑ Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands Oxford, 1960, p.125,126,127.
  4. ↑ Brand, Donald D. The Pacific Basin: A History of its Geographical Explorations The American Geographical Society, New York, 1967, p.139.
  5. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  6. ↑ a b c Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
  7. ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
  8. ↑ Prírodné a kultúrne dedičstvo Tahanea
  9. ↑ Ružový piesok na Tahanea [online]. [Cit. 2014-04-29]. Dostupné online. Archivované 2014-04-29 z originálu.
  10. ↑ Neoficiálny pohľad na Tahaneu očami jachtárov
  11. ↑ Potápanie na Tahanea
  12. ↑ Marae o Te Kofai na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-04-29]. Dostupné online. Archivované 2014-04-29 z originálu.
  13. ↑ Kofai, Sesbania coccinea na IUCN

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tahiti Heritage
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tahanea na francúzskej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tahanea&oldid=7741529“