Taj Čen
Taj Čen (čín. 戴震, pchin-jin: Dài Zhèn; * 1723 – † 1777) bol čínsky filozof, podľa ktorého svet neprestajne vzniká a vyvíja sa. Pohyb vysvetľoval vzájomným pôsobením protikladných síl: jang a jin, ktoré pôsobia večne, sú nezničiteľné a neoddeliteľné od prírody. Všetky javy a veci sú podriadené prirodzenej nevyhnutnosti. Základom poznania sú pocity. Vrodených poznatkov niet. Všeobecné závery treba overovať pokusom. Oslobodenie ľudí závisí od rozvoja osvety a mravného sebazdokonaľovania osobnosti.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 559 – 566.
- KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 340 – 342.