Tajbrejk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tajbrejk (z angl. tiebreak) je skrátená hra v tenise. Hrá sa za stavu 6:6. Na podaní je hráč, ktorý mal túto výhodu v predošlej hre (t. j. za stavu 6:5, resp. 5:6) a má k dispozícii jedno podanie. Ďalej sa pokračuje po dvoch podaniach. Víťazom je ten hráč, ktorý sa svojmu súperovi vzdiali na viac ako 2 body a zároveň dosiahne 7 bodov.

Pred zavedením tajbrejku sa často hrávali "nekonečné" zápasy. Tak sa stalo aj vo Wimbledone v roku 1969, keď Pancho Gonzales a Charlie Pasarell odohrali 5-setový zápas so skóre 22-24, 1-6, 16-14, 6-3, 11-9. Zápas trval 5 hodín a 12 minút a bol rozdelený do dvoch dní. V piatom sete mal Pasarell dohromady 7 mečbalov, dvakrát musel Gonzalez dokonca obracať stav 0-40.

Na grandslamových turnajoch okrem US Open sa v záverečných setoch tajbrejk nehrá.