Tajná služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tajná služba alebo spravodajská služba je zvláštny štátny orgán, ktorý utajeným spôsobom získava také informácie pre najvyššie štátne orgány, či napríklad políciu, ktoré nemožno získať iným spôsobom. Často tiež informácie analyzuje, rozširuje a venuje sa špionáži a kontrašpionáži.

Stupeň utajenia jednotlivých tajných služieb je rôzny. Spravidla sa utajujú pracovné metódy, používaná technika, pracovníci, u niektorých služieb aj rozpočet, sídlo a podobne. Niekedy sa utajuje aj fakt, že daná služba vôbec existuje – napr. v Spojenom kráľovstve legálne rozviedka neexistuje, hoci je jej existencia všeobecne známa.

Druhy tajnej služby[upraviť | upraviť zdroj]

  • policajná a bezpečnostná – tajná kriminálna polícia, protiteroristické komandá, finančná a ekonomická polícia
  • spravodajská (informačná) – rozviedka, kontrarozviedka, protidrogové a protiteroristické spravodajstvo
  • tajná politická polícia – sleduje protištátnu činnosť (napr. bývalá Štátna bezpečnosť)

Tajné služby na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 sa spojí VSS a VOS a vznikne spojená služba pod názvom Vojenské spravodajstvo.[1]

Koordinácia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku činnosť jednotlivých tajných služieb koordinuje Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb (Bezpečnostná rada SR bola zriadená roku 2002). Činnosť SIS kontroluje Osobitný kontrolný výbor Národnej Rady Slovenskej Republiky na kontrolu činnosti SIS. Je stálym pracovným orgánom bezpečnostnej rady pre koordináciu plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov. Predsedom výboru je predseda bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru je podpredseda Bezpečnostnej rady. Členovia výboru sú: minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, prezident Policajného zboru a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.

Tajné služby iných štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalé Česko-Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsko[upraviť | upraviť zdroj]

  • DGSE – rozviedka
  • DST – kontrarozviedka
  • iné

Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko[upraviť | upraviť zdroj]

USA[upraviť | upraviť zdroj]

  • CIA – výzvedná služba
  • DIA – vojenská rozviedka
  • FBI – kontrarozviedka a zvláštna federálna kriminálna polícia
  • NSA – rádiorozviedka a kontrola komunikácií
  • iné

Izrael[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mosad – výzvedná služba a rozviedka
  • Šinbet – kontrarozviedka
  • Aman – vojenské spravodajstvo

Rozviedka a kontrarozviedka[upraviť | upraviť zdroj]

Termíny rozviedka a kontrarozviedka sa už dnes na Slovensku oficiálne nepoužívajú a ide len o neformálne označenia:

  • Rozviedka, teda zahraničné spravodajstvo, je činnosť služby a získavanie informácií na územi mimo domovského štátu
  • Kontrarozviedka, teda vnútorné spravodajstvo, získava informácie o nelegálnej činnosti na území domovského štátu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zlúčenie vojenských tajných služieb dostalo zelenú [online]. Petit Press, 05.10.2012, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online.