Tajomný hrad v Karpatoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tajomný hrad v Karpatoch
Le chateau des Carpathes

Tajomný hrad v Karpatoch (pôvodná ilustrácia Léona Benetta).

Autor Jules Verne
Pôvodný jazyk francúzsky
Krajina vydania Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania Pierre-Jules Hetzel
Dátum 1. vydania originálu 1892
Ilustrátor originálneho vydania Léon Benett
Literárny žáner vedeckofantastický román
Séria Podivuhodné cesty
Slovenské vydania knihy
Ďalšie odkazy
Commons Tajomný hrad v Karpatoch

Tajomný hrad v Karpatoch (franc. Le Château des Carpathes, 1892) je vedeckofantastický román francúzskeho spisovateľa Julesa Verneho napísaný v roku 1892. Je súčasťou cyklu Podivuhodné cesty (Les Voyages extraordinaires). Román vychádza z motívov gotického románu fantastických diel nemca Ernsta Theodora Amadea Hoffmanna a strašidelných poviedok angličana Sheridana Le Fanu. Motiváciou pre dejisko knihy bola autorovi pravdepodobne zrúcanina hradu Devín pri Bratislave.[1][2]

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Román sa odohráva na tajomnom polozrútenom hrade v transylvánskych Karpatoch opradeného strašidelnými povesťami poverčivého ľudu z neďalekej karpatskej dediny Verst, ktorý je presvedčený, že na hrad sa vrátil jeho pán Chort (diabol). Z hradu totiž stúpa dym a v noci sa v ňom objavujú tajomné svetlá. Ľudia ale netušia, že tieto úkazy vytvára na príkaz nového majiteľa hradu baróna Rudolfa Gortza jeho spoločník, geniálny, ale neuznaný, a preto zatrpknutý, fyzik Orfanik, aby obaja mohli v pokoji robiť svoje pokusy a odradili obyteľov dediny od návštev hradu. Orfanik tak napríklad premietal obrazy príšer na oblaky, strašil dedinčanov zvukmi sirén na stlačený vzduch a na vstupnú bránu hradu dal elektrickú ochranu. Na tú doplatil najmä lesník Nik Dek, keď sa s dedinským doktorom Patakom pokúsili vniknúť do hradu. Kŕč mu tak skrútil prsty, že sa nemohol elektricky nabitého kovania brány pustiť. Doktor Patak bol medzitým prichytený za cvoky v topánkach o magnetickú dosku uloženú v zemi a nemohol sa pohnúť z miesta.

K ďalším Orfanikovym vynálezom patrilo odpočúvacie zariadenie, vďaka ktorému mohol barón Gortz počuť rozhovory návštevníkov hostinca U kráľa Matyáša vo Verste, pričom nemusel opustiť pracovňu vo svojom hrade. Tým istým zariadením mohol Gortz návštevníkov hostinca aj oslovovať, čím ich odradzoval od skúmania zrúcaniny.

Všetky tieto udalosti zaujali grófa Franza Teleka, ktorý krajom prechádzal, a to najmä preto, že sa dozvedel, že na cimburí hradu sa objavuje silueta opernej speváčky Stilly, do ktorej boli barón Gortz aj gróf Telek kedysi zamilovaní, a ktorá tragicky zomrela na srdcový záchvat. Teraz je gróf Telek presvedčený, že Stilla nezomrela, ale bola barónom Gortzom unesená. Grófovi sa podarí preniknúť do hradu, ale tam ho barón Gortz uväzní. Gortz ho totiž veľmi neznáša, pretože ho viní zo Stillinej smrti. Preto chce hrad vyhodiť do vzduchu aj s Telekom, a tak sa mu chce pomstiť.

Telek tiež zistí, že Stillin obraz aj spev je iba jeden z Orfanikových vynálezov. Na príkaz baróna Gortza, ktorý bol fanatickým obdivovateľom Stillinho hlasu, vyrobil Orfanik zariadenie, ktoré umožňovalo premietať do priestoru trojrozmerný obraz speváčky a bolo doprevádzané zvukovým záznamom jej spevu.

Na hrad prichádzajú žandári, pre ktorých Telek preventívne poslal svojho sluha. Tí zahájili paľbu na utekajúceho Gortza. Pri tom Telekov sluha výstrelom barónovi rozbije hraciu skrinku so Stilliným hlasom. Rozčúlený Gortz následne vyhodí hrad do vzduchu, pričom sám zomrie. Všetky geniálne Orfanikove vynálezy sú zničené. Telek a Orfanik sa zachránia útekom podzemnou chodbou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]