Takaroa
| Takaroa (Taka-roa) | |
| Takapua, Taaroa, Tiokea | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 14°27′00″J 144°58′59″Z / 14,45°J 144,983°Z |
| Komunitné centrum | Teavaroa |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 26 km |
| Šírka | 6,5 km |
| Rozloha | 126 km² (12 600 ha) |
| - súše | 20 km² (2 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 882 (2012) |
| Hustota | 44,1 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou |
| Objaviteľ | Willem Schouten Jacob Le Maire |
| - dátum | 14. apríl 1616 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | splavný, s navigáciou podľa IALA |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Takaroa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Takaroa (iné názvy: Taka-roa, Takapua)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takapoto 10 km smerom na juhozápad tým istým smerom je aj Tahiti ale vzdialený 570 km.
Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný splavný vstup na západe.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z roku 1616.[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen.[4] Potom to bol 12. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Tioka“, v apríli 1774 ho James Cook zmieňuje ako „Tiokea“, a 30. júna 1797 James Wilson. Francúz Jules Dumont d'Urville sa k atolu priblížil v septembri 1838 a nasledujúci rok to bol Američan Charles Wilkes so zápisom 8. septembra 1839.
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, vtedy mal 75 obyvateľov.
V súčasnosti je komunitným centrom osada Teavaroa.
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Na atole žije takmer 900 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.
V roku 1986 bolo postavené letisko s 1 050 m dlhou pristávacou dráhou.
Demografický vývoj obývania atolu:
| Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 337 | 471 | 861 | 1100 | 1518 | 1105 | 882 | |
| Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na atole sa okrem typického morského vtáctva, jašteričiek, hmyzu a pavúkov nevyskytuje žiadny vzácnejší druh živočíchov. Pórovitý vápenec pôdy na nízkych atoloch južného Pacifiku neumožňuje udržanie dažďovej vody po dlhší čas. Tá mizne pomerne rýchlo a dáva šancu len pomerne odolnej a druhovo chudobnej vegetácii. Na Takapoto rastie krík Pemphis acidula (v polynézčine miki-miki), ktorý je pomerne tolerantný na soľ s veľmi ťažkým červenohnedým drevom a tvoriacim rozsiahly koreňový systém. Ďalšie často sa vyskytujúce rastliny sú Pandán a Pisonia grandis.
Kokosové palmy boli v prvej polovici 19. storočia ešte pomerne vzácne. Neskôr začala ich intenzívna výsadba na výrobu kopry. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.
Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]
Geograficky patrí atol Ahe k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takapoto, Ahe a Tikei.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-14]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Takapoto Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
- ↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takaroa na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||