Taktika motti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Taktika motti (fínsky mottisota) je špecifická bojová taktika vyvinutá fínskou armádou pre boj v neprehľadnom teréne so zlým stavom komunikácií. Bola úspešne aplikovaná počas bojov s Červenou armádou za Zimnej vojny a v prvej fáze Pokračovacej vojny.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Motti označuje vo fínčine hromadu zrúbaného dreva pripraveného na spracovanie a odvoz. Vo vojenskom žargóne označuje obkľúčené enklávy nepriateľov, ktoré taktika motti prechodne produkuje.

Popis taktiky[upraviť | upraviť zdroj]

Daná taktika sa ideálne hodí na ťažko priechodný terén, kde neexistencia komunikácií nepripúšťa plné rozvinutie nepriateľa a dostatočné zabezpečenie jeho pozície a krídel. Ráta sa s tým, že nepriateľ sa počas postupu vpred roztiahne pozdĺž komunikácie a že sa jeho postup nakoniec na vhodnom mieste podarí zastaviť. Potom prichádza protiúder, počas ktorého fínska armáda využije svoju vysokú mobilitu v ťažkom teréne. Za ideálny bol považovaný nočný protiúder, kedy jednotky Sissi prenikli pomedzi opevnené defenzívne posty nepriateľa, zlikvidovali hliadky a infiltrovali kľúčové pozície. Nasledoval zdrvujúci útok, ktorého výsledkom bolo rozbitie útvaru nepriateľa do jednotlivých enkláv. Potom nasledovala ich postupná likvidácia.

Historické príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Za učebnicový príklad aplikácie taktiky motti je považované zničenie elitnej 44. divízie Červenej armády v bitke o Suomussalmi a niektoré časti bitiek v roku 1941 pri ofenzíve v Ladožskej a Východnej Karélii a na Karelskej úžine.

Ďalej bola táto taktika úspešne použitá a dokončená v decembrových a januárových bojoch Zimnej vojny na severnom brehu Ladožského jazera, aj keď tu už nemôžeme hovoriť o učebnicovej ukážke, lebo taktika motti predpokladá zničenie enkláv bezprostredne po ich vytvorení – t. j. počas niekoľkých dní, zatiaľ čo tu sa ich likvidácia pretiahla na týždne, čo bolo spôsobené jednak nedostatkom mužov a ťažkých zbraní na fínskej strane, jednak tým, že rozbitie nepriateľských kolón nebolo ideálne a niektoré enklávy boli príliš veľké. Likvidácia väčšej časti z nich tak bola odložená s cieľom oslabiť ich v mraze a vyhladovať.

Príkladom nie celkom úspešnej, respektive nedokončenej taktiky motti je bitka v sektore Kuhmo, kde sa elitnú 54. divíziu Červené armády podarilo obkľúčiť, ale rozbitie jej útvaru bolo nedostatočné a nepodarilo sa dosiahnuť jej úplné zničenie. Je potrebné dodať, že situácia tu bola komplikovaná sovietskymi posilami, ktoré neumožnili Fínom uvoľniť pre likvidáciu obklúčeného nepriateľa dostatočne silné jednotky.