Talpijotský hrob

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nápis "Ješua` bar Jehosef " (Ježiš, syn Jozefov)
Betónová tabuľa zakrývajúca hrob

Talpijotský hrob je hrob vytesaný v skale, objavený v roku 1980[1] v štvrti Talpijot Mizrach, päť kilometrov južne od jeruzalemského Starého Mesta. Obsahoval desať osuárií (pohrebných schránok na kosti), šesť z nich označených nápismi, z ktorých jeden bol rozlúštený ako "Ježiš, Jozefov syn", hoci o správnosti tohto výkladu sa vedú spory. V hrobe sa našli rôzne ľudské pozostatky a rytiny.

Talpijotský nález bol prvýkrát publikovaný v roku 1994 v "Katalógu židovských osuárií v zbierkach štátu Izrael" pod číslami 701-709, a prvýkrát sa o ňom diskutovalo v britských médiách v marci a apríli 1996. Neskôr v tom istom roku vyšiel o ňom článok v 29. zväzku Atiquot, časopisu Izraelského pamiatkového úradu. V roku 2007 nakrútil kanadský dokumentarista James Cameron a investigatívny novinár Simcha Jacobovici kontroverzný dokumentárny film Stratený Ježišov hrob[2] a Jacobovici spolu s Jamesom Pellegrinom vydali knihu Hrob Ježišovej rodiny, kde nálezy predkladajú ako dôkaz, že v tomto hrobe bol pochovaný Ježiš Nazaretský a niektoré ďalšie postavy z Nového zákona. Toto tvrdenie však mnohí archeológovia a teológovia popierajú, rovnako ako jazykovedci a biblisti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talpijotský hrob na českej Wikipédii.