Taríka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Taríka (-po arabsky; doslova: cesta, spôsob) je (akékoľvek) sufistické bratstvo, rád. Pôvodne v sufizme slovo taríka znamenalo premyslenú cestu k Pravde, až neskôr systém duchovných cvičení, askézy a zbožnosti.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššie spomenutá "cesta" znamená nielen vzostup do spirituálnych výšin, ale aj poznanie seba samého, lebo „len ten, kto pozná seba, pozná aj svojho Pána“.

Novic rádu, teda ten, kto sa vyberá na spomínanú cestu, sa volá muríd. Jeho majster sa volá šajch. Novic sa učí a cvičí 3 roky. Po prijatí dostane adept rádový odev – chirku a pokrývku hlavy. Stáva sa dervišom (žobrák, ten, čo si otiera hlavu o dvere) alebo fakírom (chudobný).

Členovia tarík sa zvyčajne ženia, žijú s rodinou a venujú sa svojmu zamestnaniu. V rádovom dome trávia len 40 dní za rok. Tam sa zúčastňujú na obrade zvanom „zikr“.

Tarík v islame vzniklo asi 300, niektoré ako vetvy väčších bratstiev; dnes je tarík cca 70 až 80.

V 12. storočí boli taríky dôležitými spoločenskými organizáciami. V 15. a 16. storočí zažili zlatý vek. Prispievali k šíreniu islamu.

Typy tarík[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]