Tartaros (boh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tartaros alebo Tartar (po grécky Tartaros, po latinsky Tartarus) bol v starovekom Grécku boh rovnomennej bezodnej priepasti večnej tmy (pozri Tartaros (priepasť)), kam putovali duše najhorších spomedzi ľudí, aby v nekonečných mukách pykali za svoje viny.

Pojem boha Tartara a priepasti Tartaros v mytológii splýva.

Boh Tartaros mal s bohyňou noci Nyktou synov Tanata a Hypna a dcéru Létu. Prvý z nich bol bohom smrti a druhý bohom spánku; podľa niektorých autorov ich však Nyx zrodila sama zo seba bez otca. Léta bola bohyňou rovnomennej podsvetnej "rieky zabudnutia".

Tartaros splodil s matkou zeme Gaiou hrozného stohlavého obra Tyfóna, ktorý mal Dia pre potrestanie Titanov zahubiť. Zeus ho však premohol a zhodil takisto do Tartaru, ale na rozdiel od Titanov ho tam ponechal navždy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]