Tatiana Andrejevna Volosožarová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Účastník olympijských hier
Účastník olympijských hier
Tatiana Andrejevna Volosožarová
Teťana Andrijivna Volosožarová
Volosožarová s partnerom Maximom Traňkovom v roku 2011 na MS 2011
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuRusko Rusko
PredtýmUkrajina Ukrajina
Dátum narodenia 22. máj 1986 (37 rokov)
Miesto narodenia Dnepropetrovsk, Ukrajinská SSR, ZSSR ZSSR
Bydlisko Moskva, Rusko
Výška160 cm
PartnerMaxim Traňkov
Bývalí partneriStanislav Morozov
Piotr Charčenko
Tréner Nina Mozerová
Stanislav Morozov
Bývalí tréneri Galina Kucharová
Nikolaj Morozov
Choreograf Nikolaj Morozov
Ellen Millerová
Korčuliarsky klub Vorobievyje Gory
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 212,45 (ME 2013)
Krátky program 74,74 (Rostelecom Cup 2012)
Voľný program 140,90 (MS 2012)

Tatiana Andrejevna Volosožarová (rus. Татьяна Андреевна Волосожар), ukr. Teťana Andrijivna Volosožarová – Тетяна Андріївна Волосожар (* 22. máj 1986, Dnepropetrovsk, Ukrajinská SSR, ZSSR, dnes Ukrajina) je ukrajinsko-ruská krasokorčuliarka vystupujúca v kategórii „športové dvojice“. S terajším partnerom Maximom Traňkovom reprezentuje Rusko a je dvojnásobnou majsterkou Európy (2012, 2013), dvojnásobnou striebornou medailistkou na majstrovstvách sveta (2011, 2012), víťazkou finále Grand Prix (2012) a dvojnásobnou majsterkou Ruska (2011, 2013). Vo februári 2013 boli podľa oficiálneho rebríčka ISU najlepším krasokorčuliarskym tanečným párom sveta.[1]

Ako reprezentantka Ukrajiny s bývalým partnerom Stanislavom Morozovom bola štvornásobnou majsterkou Ukrajiny (2005, 2007, 2008, 2010) a ich najvyšším medzinárodným umiestnením bolo 4. miesto na majstrovstvách sveta. Tiež reprezentovali Ukrajinu na Zimných olympijských hrách 2006 (12. miesto) a 2010 (8. miesto).

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Tatiana Volosožarová sa narodila v ukrajinskom meste Dnepropetrovsk rodičom s ruským pôvodom - jej matka sa narodila v Kaliningrade a jej otec v meste Nižnij Tagil. Má ruskú národnosť.[2] Jej otec pracuje v ukrajinskej armáde, má staršiu sestru.[3] Jej materinská reč je ruština, ukrajinčine rozumie, no nehovorí ňou perfektne.[2] Volosožarová splnila podmienky na udelenie ruského občianstva v zmysle špeciálneho Programu na poskytnutie pomoci pri dobrovoľnom presídlení krajanov žijúcich v zahraničí na územie Ruskej federácie (rus. Программа по оказанию содействия добровольному переселению в Российскую Федерацию соотечественников, проживающих за рубежом)[4] a získala ho v decembri 2010.[2] Hovorí aj po anglicky.

Volosožarová je vydatá za svojho bývalého športového partnera Stanislava Morozova.[5][6]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová začala korčuľovať vo veku 4 rokov.[7] Ku krasokorčuľovaniu ju priviedla mama, ktorá tiež chcela byť v mladosti krasokorčuliarkou. Brávala ju aj so sestrou na verejné korčuľovanie a neskôr Tatianu prihlásila do krasokorčuliarskej triedy.[7] Spočiatku ju ale nechceli prijať kvôli nadváhe, rozhodli sa prijať ju na tri mesiace na skúšku a nakoniec pri krasokorčuľovaní zostala.[7]

Vo veku 14 rokov prešla zo sólového korčuľovania do kategórie „športových dvojíc“[7][8] a s Piotrom Charčenkom vytvorila juniorský pár na štyri roky.[7] Trénovali v Dnepropetrovsku vo veľmi zlých podmienkach, kvôli ktorým sa v roku 2003 presťahovali do hlavného mesta Kyjev. Volosožarová sa presťahovala spolu so svojou mamou.[3] Ich trénerom v Kyjeve bola Galina Vladislavovna Kucharová. Pár vyhral niekoľko medailí na súťažiach „Grand Prix juniorov“ a boli majstrami Ukrajiny v roku 2004. V roku 2004 skončili na 5. mieste na Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní juniorov 2004 a na 14. mieste na seniorských majstrovstvách sveta. Pár sa rozišiel na konci sezóny 2003/2004.

Partnerstvo so Stanislavom Morozovom[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová s Morozovom na finálovej súťaži „Grand Prix“ v roku 2008

Volosožarová v roku 2004[9] ešte pred začiatkom sezóny 2004/2005 vytvorila nový pár so Stanislavom Morozovom, ktorého dovtedajšia partnerka Aljona Savchenková odišla do Nemecka. Aj nový pár zostal pod trénerským vedením Galiny Kucharovej.[10] Hneď v ich prvej spoločnej sezóne získali striebornú medailu na Zimnej univerziáde 2005 v rakúskom Innsbrucku a na Majstrovstvách Európy 2005 skončili piaty. Najlepšími umiestneniami v sezóne 2005/2006 bolo víťazstvom na „Memoriáli Karla Schäfera 2005“ a 12. miesto na Zimných olympijských hrách 2006. V sezóne 2006/2007 opäť obsadili 5. miesto na Majstrovstvách Európy 2007 a na Majstrovstvách sveta 2007 si vylepšili svoje umiestnenie z predchádzajúcich majstrovstiev sveta - obsadili 4. miesto.

V nasledujúcej sezóne 2007/2008 sa dostali na štvrté miesto na majstrovstvách Európy, ale na majstrovstvách sveta skončili deviaty. Na konci sezóny sa pár rozhodol pre radikálnu zmenu, zmenil trénera aj pôsobisko. Začali pracovať s Ingom Steuerom v športovom centre v nemeckom meste Chemnitz.[7] Podmienky na Ukrajine sa pre krasokorčuliarov postupne čoraz viac zhoršovali. Ako povedali Volosožarová s Morozovom v interview v roku 2010: „Všetko sa tam [na Ukrajine] rozpadlo a všetci odtiaľ odišli. Žiaden z našich elitných krasokorčuliarov teraz netrénuje doma, chodia do Moskvy alebo do Nemecka. Už tam zostal len jeden normálny štadión, ale ani do toho sa teraz nedostanete. Všetko je prestavané kvôli futbalovému EURU 2012.“[5] Dvojica zvažovala odchod do Nemecka už dlhšie, ale nemali zabezpečené financovanie. Keď sa im podarilo získať prísľub ukrajinského krasokorčuliarskeho zväzu, že bude financovať ich pobyt v Nemecku, rozhodli sa odísť. Na finančné problémy a nedodržiavanie finančných záväzkov zo strany zväzu sa pretekári sťažovali aj počas prípravy v Nemecku.[5] Tesne pred Majstrovstvami Európy 2010 sa im podarilo získať súkromných sponzorov, ktorí financovali ich pobyt a záväzky voči trénerovi Steuerovi.[5] Po presťahovaní do Chemnitzu vyhrali svoje prvé spoločné medaily na súťažiach série „Grand Prix“ - striebornú na „Cup of China 2008“ a bronzovú na „Cup of Russia 2008“, čím sa im podarilo kvalifikovať sa do finále Grand Prix. Vo finále Grand Prix sa umiestnili na štvrtom mieste. V roku 2009 skončili štvrtí na Majstrovstvách Európy 2009 a šiesty na Majstrovstvách sveta 2009.

V sezóne 2009/2010 Volosožarová s Morozovom vyhrali bronz na súťaži „Cup of China 2009“ a striebro na „Skate America 2009“. Opäť obsadili štvrté miesto na Majstrovstvách Európy 2010. čoraz častejšie sa otvárala otázka ukončenia kariéry tejto dvojice. Morozov sa otvorene vyjadroval, že sa cíti unavený a chce ukončiť svoju kariéru.[5] Posledným súťažným vystúpením dvojice bola súťaž na Zimných olympijských hrách 2010 v kanadskom Vancouvere, v ktorej obsadili 8. miesto. Keďže Morozov definitívne oznámil odchod z amatérskeho ľadu, pár sa už nezúčastnil Majstrovstiev sveta 2010.[11] Dvojica ešte spoločne vystupovala v exhibičných šou na jar 2010.[5]

Partnerstvo so Maximom Traňkovom[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová s Traňkovom v krátkom programe na súťaži "Trophée Eric Bompard 2011"

O vytvorení dvojice Volosožarovej s Rusom Maximom Traňkovom sa špekulovalo už niekoľko rokov, preto nikoho neprekvapilo, keď bolo v marci 2010 aj oficiálne potvrdené.[12][6] Dovtedajší partner Tatiany Volosožarovej, Stanislav Morozov, oznámil po skončení sezóny 2009/2010 ukončenie svojej kariéry (mal vtedy 31 rokov, Volosožarová 24), ale Volosožarová chcela pokračovať, preto hľadali pre ňu nového partnera.[11][8] Traňkov po sklamaní z predchádzajúceho partnerstva bol rozhodnutý skončiť so súťažným krasokorčuľovaním, pre návrat sa rozhodol, keď ho oslovil Morozov s ponukou na spoluprácu s Volosožarovou.[8] Ako povedal: „Pred majstrovstvami sveta v Turíne som bol pevne rozhodnutý, že ukončím kariéru. Práve vtedy mi zavolal Stas Morozov. Nebol som prekvapený, že volá, lebo už vtedy sme sa dobre poznali. Povedal mi, že Táňa [Volosožarová] hľadá nového partnera a navrhol mi, aby či by som s ňou nechcel skúsiť korčuľovať. Prirodzene, ja som hneď súhlasil, hoci som veľmi dobre vedel, aké bude ťažké rozísť sa s Mášou Muchortovovou a vytvoriť pár Volosožarová / Traňkov.“[11] Traňkov neskôr priznal, že korčuľovať s Volosožarovou chcel už v roku 2006.[11]

Traňkov sa presťahoval z Petrohradu do Moskvy,[13] kde začal trénovať so svojou novou partnerkou od 17. mája 2010.[6] Ich trénerkou sa stala Nina Mozerová[14][15] a bývalý Volosožarovej partner Stanislav Morozov asistentom trénerky. Pomáhal im s krasokorčuliarskou technikou a jednotlivými prvkami.[16][17] Igor Činajev im vytvoril choreografiu ku krátkemu programu a s Nikolajom Morozovom choreografiu k voľnej jazde.[11][13] Nový pár mal spočiatku problémy s rôznou technikou korčuľovania oboch partnerov; Volosožarová si musela zvyknúť na zmenu rýchlosti twistovaných prvkov a iné držanie pri odhadzovaných skokoch, zatiaľ čo Traňkov musel upraviť svoje skoky, aby zodpovedali jeho novej partnerke.[18]

Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

Nový pár sa spočiatku zúčastnil v niekoľkých domácich ruských súťažiach a testoch.[15] Koncom decembra 2010 prvýkrát súťažili na Majstrovstvách Ruska 2011 a hneď získali titul, pričom porazili úradujúcich šampiónov a bronzových medailistov z majstrovstiev sveta Juko Kavagutiovú a Alexandra Smirnova.

Podľa pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie nesmel pár súťažiť na medzinárodných podujatiach po dobu 1 roka od poslednej súťaže, v ktorej Volosožarová reprezentovala Ukrajinu (touto súťažou boli Zimné olympijské hry 2010).[13][17] Ako dôsledok tohto pravidla sa pár nezúčastnil viacerých prestížnych súťaží sezóny, okrem iného chýbal na súťažiach série „Grand Prix“ a na Majstrovstvách Európy 2011. Štartovať na medzinárodných pretekoch mohli až od 16. februára 2011, preto využili možnosť štartovať na súťaži „Mont Blanc Trophy 2011“, kde chceli získať minimálne technické skóre potrebné pre účasť na Majstrovstvách sveta 2011.[19] Minimálne technické skóre stanovené Medzinárodnou korčuliarskou úniou dvojica bez problémov dosiahla a takisto s veľkým náskokom (takmer 64 bodov pred druhým párom) súťaž vyhrala.[20] Pár priletel do Tokia, miesta konania majstrovstiev sveta, 11. marca 2011, tri hodiny pred veľkým zemetrasením a následnou vlnou cunami pri pobreží ostrova Honšú.[21] Podujatie sa preto nekonalo a preložilo sa do Moskvy.

Na Majstrovstvách sveta 2011 boli Traňkov s Volosožarovou tretí v krátkom programe, druhí vo voľnej jazde a celkovo vyhrali striebornú medailu, pričom porazili minuloročných majstrov sveta z Číny. Bola to prvá medaila z majstrovstiev sveta pre oboch krasokorčuliarov, ktorí dovtedy na majstrovstvách sveta skončili s predchádzajúcimi partnermi najvyššie na 4. mieste. Stali sa jednou z mála dvojíc, ktorej sa už v prvej spoločnej sezóne na medzinárodných podujatiach podarilo dosiahnuť medailovú pozíciu. Ich rýchly postup medzi špičku a potenciál pre budúcnosť okamžite vzbudili pozornosť médií na podujatí.[22] Volosožarová povedala: „Ani sme nepomysleli na striebornú medailu [pred majstrovstvami sveta]. Dúfali sme, že možno by sme mohli získať bronz. Výsledok bol pre nás úplne nečakaný. Najpôsobivejším momentom majstrovstiev pre nás bolo nadšenie divákov pred naším krátkym programom a nikdy nezabudnem na ich standing ovation po našej voľnej jazde.“[13][8]

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s Volosožarovou na súťaži „Trophée Eric Bompard 2011“

V medzisezónnom období vystupovali Traňkov s Volosožarovou v exhibičných šou a pripravovali sa na nadchádzajúcu sezónu v meste Novogorsk neďaleko Moskvy. Pár týždňov strávili aj v New Jersey.[13][23] V lete Traňkov utrpel zranenie ramena po páde na ľad, ktorého príčinou boli tupé korčule. Kvôli zraneniu partnera museli načas úplne vynechať tréningy zdvíhaných figúr.[24]

Traňkov s Volosožarovou začali sezónu 2011/2012 víťazstvami na oboch septembrových súťažiach, ktorých sa zúčastnili („Nebelhorn Trophy 2011“ a „Memoriál Ondreja Nepelu 2011“). Na Memoriáli Ondreja Nepelu v Bratislave si po páde Traňkov natrhol trieslovú šľachu,[25][24] čo značne skomplikovalo ďalšie tréningy dvojice. V sezóne 2011/2012 sa zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“. Vyhrali „Skate Canada 2011“ s celkovým skóre 201,38 bodu a rovnako vyhrali „Trophée Eric Bompard 2011“, čím sa kvalifikovali do finále Grand Prix.[26] Kvôli pretrvávajúcim problémom so zranenými trieslami partnera dvojica v súťaži zmenila párovú piruetu.[25] Po krátkom programe Traňkov s Volosožarovou viedli, ale vo voľnej jazde zvíťazili Savchenková so Szolkowym a stali sa aj celkovými víťazmi Finále Grand Prix. Traňkov s Volosožarovou skončili druhí so stratou iba 0,18 bodu na víťazov. Na tlačovej konferencii po skončení súťaže oznámili, že kvôli pretrvávajúcim zraneniam sa nezúčastnia Majstrovstiev Ruska 2012.[24][27]

Na Majstrovstvách Európy 2012 boli Traňkov s Volosožarovou prví v oboch častiach súťaže a vyhrali svoj prvý titul majstrov Európy.[28] Na Majstrovstvách sveta 2012 vo francúzskom Nice skončili v krátkom programe ôsmy po tom, čo obaja spadli počas špirály smrti.[29] Traňkov v reakcii na udalosť vyjadril pochybnosti nad kvalitou ľadu: „[Ľad] Je na niektorých miestach mäkký, inde krehký a drobivý. Možno to je vporiadku ak korčuľujete hneď po úprave ľadu, ale ak idete poslední v druhej skupine, potom to už je iný príbeh.“[30] Po voľnej jazde sa pár dostal na prvé miesto a vytvoril si nový osobný rekord 140,90 bodu vo voľnej jazde.[31] Celkovo skončili druhí len 0,11 bodu za Savchenkovou so Szolkowym a získali svoju druhú striebornú medailu z majstrovstiev sveta.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci prípravy na nadchádzajúcu sezónu 2012/2013 strávil pár takmer tri mesiace v USA počas leta 2012 a neskôr strávili nejaký čas tréningom v Taliansku.[32]

Volosožarová s Traňkovom vyhrali obe súťaže série „Grand Prix“, na ktorých sa zúčastnili („Skate America 2012“, „Cup of Russia 2012“) a kvalifikovali sa do finále Grand Prix, ktoré sa konalo v ruskom meste Soči. V krátkom programe boli prví, mali druhú najlepšiu voľnú jazdu a získali zlatú medailu pred krajanmi Verou Bazarovovou s Jurijom Larionovom. Koncom roka 2012 získali svoj druhý titul na Majstrovstvách Ruska 2013. 20. januára 2013 zomrel Traňkovov otec na náhly srdcový infarkt, no napriek tomu sa Traňkov rozhodol nastúpiť s partnerkou na Majstrovstvá Európy v Záhrebe.[33][34] Umiestnili sa na prvom mieste v krátkom programe aj vo voľnej jazde a získali zlatú medailu s celkovým ziskom 212,45 bodu, čo bolo viac ako 7 bodov pred striebornými Savchenkovou so Szolkowym. Ako povedala Volosožarová neskôr na tlačovej konferencii: „Je ťažké radovať sa v takejto situácii, ale som rada, že sme sa rozhodli súťažiť.“[35]

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s Volosožarovou na MS 2012

S Maximom Traňkovom[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2012/2013
[36]

Violin Muse
hudba: Ikuko Kawai

2011/2012
[37][23][38][39]
  • „Bring me to life“
    hudba: Evanescence
    aranžmán: Alex Goldshtein
  • „Aimer“
    (z francúzskeho muzikálu „Roméo et Juliette, de la Haine à l'Amour“)
  • „Super Mario“
2010/2011
[40][41]
  • Carmina Burana
    hudba: Carl Orff
    choreo: Igor Činajev

So Stanislavom Morozovom[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová a Morozov na súťaži „Cup of China 2009“
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2009/2010
[42]
  • „Dreams Illusion“
    mix: DJI
  • „Life in Mono“
    hudba: skupina Mono
2008/2009
[9]
  • „Mr. Holland's Opus“
    (soundtrack k filmu)
    hudba: Michael Kamen
  • „Life in Mono“
    hudba: skupina Mono
2007/2008
[43]
2006/2007
[44]
  • „Fantóm opery na ľade“
    hudba: Roberto Danova
2005/2006
[45]
2004/2005
[46]

S Piotrom Charčenkom[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová s Charčenkom v roku 2003
Sezóna Krátky program Voľná jazda
2003/2004
[47]
2002/2003
  • „Winddancer“


Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová s Traňkovom (uprostred) na súťaži „Nebelhorn Trophy 2012“

S Maximom Traňkovom[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[48]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2010/2011 2011/2012 2012/2013
ZOH
Majstrovstvá sveta 2 2
Majstrovstvá Európy 1 1
Finále Grand Prix 2 1
GP Bompard 1
GP Rostelecom 1
GP Skate America 1
GP Skate Canada 1
Nebelhorn 1 1
Memoriál Ondreja Nepelu 1
Mont Blanc 1
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 1 1
GP = Grand Prix; WD = odstúpil

Reprezentácia Ukrajiny[upraviť | upraviť zdroj]

So Stanislavom Morozovom[upraviť | upraviť zdroj]

'Výsledky'[49]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08 2008/09 2009/10
ZOH 12 8
Majstrovstvá sveta 10 10 4 9 6
Majstrovstvá Európy 5 5 4 4 4
Finále Grand Prix 4
GP Bompard 5
GP Cup of China 2 3
GP Cup of Russia 5 3
GP NHK Trophy 4
GP Skate America 2
Karl Schäfer 1
Nebelhorn 3 2
Univerziáda 2 2
Národné súťaže
Majstrovstvá Ukrajiny 1 1 1 1
GP = Grand Prix

S Piotrom Charčenkom[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[47]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04
Majstrovstvá sveta 17 14
Majstrovstvá Európy 7
GP Cup of China 7
GP Cup of Russia 9
GP NHK Trophy 6
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 13 10 7 5
Finále GP juniorov 7 4
JGP Bulgaria 2
JGP Czech 3 2
JGP Germany 4
JGP Italy 4
JGP Poland 2
Národné súťaže
Majstrovstvá Ukrajiny 4 1 J. 2 1
GP = Grand Prix; JGP = Grand Prix juniorov; J = juniorský level

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
  2. ↑ a b c Пара с собачкой [online]. www.sports.ru (Blog Traňkova a Volosožarovej), 8.12.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  3. ↑ a b VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Татьяна Волосожар и Максим Траньков: пять лет навстречу друг другу [online]. www.sport-express.ru, 4.5.2011, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. ↑ LUKAŇUK, Ľubomir. Россиянкой Волосожар будет через месяц [Ruskou bude Volosožarová o mesiac] [online]. sport.segodnya.ua, 8.10.2010. Dostupné online. Archivované 2014-02-26 z originálu. (v ruštine)
  5. ↑ a b c d e f GOLINSKY, Reut. Volosozhar/Morozov on and off the ice [online]. www.absoluteskating.com, 2010, [cit. 2013-03-05]. Dostupné online. (v angličtine)
  6. ↑ a b c GUBINOVÁ, Marina. Российская пара Волосожар—Траньков существует официально [online]. www.infox.ru, 14.5.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  7. ↑ a b c d e f FLADEOVÁ, Tatjana. Following change, Volosozhar and Morozov are poised to shine [online]. www.goldenskate.com, 18.8.2008, [cit. 2013-03-04]. Dostupné online. (v angličtine)
  8. ↑ a b c d VEREZEMSKÁ, Oľga. Второе дыхание [Druhý dych] [online]. www.mosfigurist.ru (Moskovskij figurist), 6.11.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  9. ↑ a b Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2008/2009 [online]. Lausanne: ISU, 01.04.2009, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2009-06-16 z originálu. (v angličtine)
  10. ↑ GONČARUKOVÁ, Svetlana. Галина КУХАР: "Ученик никогда не становится бывшим" [online]. www.sport.ua, 18.4.2011, [cit. 2013-03-05]. Dostupné online. (v ruštine)
  11. ↑ a b c d e GUBINOVÁ, Marina. Траньков: Таня просто уникальная партнерша [online]. www.infox.ru, 8.6.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  12. ↑ Волосожар таки переїде до Росії? [online]. www.champion.com.ua, 25.3.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ukrajinčine)
  13. ↑ a b c d e FLADEOVÁ, Tatjana. Volosozhar and Trankov: A perfect match [online]. www.goldenskate.com, 12.6.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  14. ↑ OKSENIČOVÁ, Oľga. Нина Мозер: «Серые мышки могут стать чемпионами, но они мало кому интересны» [online]. www.sports.ru, 19.7.2011, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  15. ↑ a b VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Нина Мозер: "Работать вполноги не умею" [online]. www.sport-express.ru, 29.9.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  16. ↑ KONOVOVÁ, Jekaterina. Татьяна Волосожар: "Я не лезу в прошлое своего партнера" [online]. www.gzt.ru, 28.8.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-16 z originálu. (v ruštine)
  17. ↑ a b Украинская фигуристка Волосожар будет выступать за Россию [online]. www.vesti.ru, 2.12.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  18. ↑ Максим Траньков: «Попсу не перевариваю» [online]. www.sports.ru, 5.1.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  19. ↑ RUSSELLOVÁ, Susan D.. Tatiana Volosozhar and Maxim Trankov Set to Shake Up the World [online]. www.ifsmagazine.com, 1.6.2011, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online. Archivované 2011-06-07 z originálu. (v angličtine)
  20. ↑ Mont Blanc Trophy 2011: Senior Pairs Results [online]. 20.2.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-22 z originálu. (v angličtine)
  21. ↑ Russian figure skaters, gone missing in Tokyo quake, found [online]. www.rt.com (Russia Today), 11.3.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine, v ruštine, v španielčine, v arabčine)
  22. ↑ HERSH, Philip. After partner roulette, Russian pair has a shot at world title [online]. chicagotribune.com, 27.4.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  23. ↑ a b FLADEOVÁ, Tatjana. Russian Skaters Preview New Programs [online]. www.ifsmagazine.com, 16.9.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2012-05-17 z originálu. (v angličtine)
  24. ↑ a b c VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Обидные 0,18 [online]. www.sport-express.ru, 12.12.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  25. ↑ a b Травма продолжает беспокоить фигуриста Максима Транькова - тренер [online]. www.ria.ru (RIA Novosti), 5.12.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  26. ↑ VERNON, Nadin. Free Dance with Russia's dream team: Tatiana Volosozhar and Maksim Trankov [online]. www.absoluteskating.com, 24.11.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  27. ↑ RUTHERFORDOVÁ, Lynn. Pairs come tantalizingly close to perfection [online]. www.icenetwork.com, 10.12.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2012-01-09 z originálu. (v angličtine)
  28. ↑ BŐDOVÁ, Titanilla. Tatiana Volosozhar & Maxim Trankov: “We didn’t want to be European champions with bad skating.” [online]. www.absoluteskating.com, 9.2.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  29. ↑ VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Татьяна Волосожар, Максим Траньков: "Мы были слишком хорошо готовы" [online]. www.sport-express.ru, 2.4.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  30. ↑ KONDAKOVOVÁ, Anna. Savchenko and Szolkowy land throw triple Axel; lead pairs in Nice [online]. www.goldenskate.com, 28.3.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  31. ↑ KONDAKOVOVÁ, Anna. Savchenko and Szolkowy capture fourth World title [online]. www.goldenskate.com, 30.3.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  32. ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Skaters Strut Their Stuff at Russian Test Event [online]. www.ifsmagazine.com, 10.10.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2012-10-24 z originálu. (v angličtine)
  33. ↑ Trankov to Skate Euros Despite Father's Death [online]. www.rsport.ru, 21.01.2013, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v angličtine, v ruštine)
  34. ↑ Умер отец Максима Транькова… [online]. www.team-russia2014.ru (Сборная России 2014), 21.1.2013, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu. (v ruštine)
  35. ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Volosozhar and Trankov overcome family tragedy to claim Pairs gold at Europeans [online]. www.goldenskate.com, 24.1.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  36. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV: 2012/2013 [online]. Lausanne: ISU, 29.9.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2021-01-16 z originálu. (v angličtine)
  37. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV: 2011/2012 [online]. Lausanne: ISU, 31.3.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2014-02-23 z originálu. (v angličtine)
  38. ↑ JANGBROOVÁ, Eva Maria. Art On Ice: A show that tickles the senses! [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  39. ↑ JANGBROOVÁ, Eva Maria. Art On Ice: A show that tickles the senses! (act2) [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  40. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV: 2010/2011 [online]. Lausanne: ISU, 8.5.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-13 z originálu. (v angličtine)
  41. ↑ VERNONOVÁ, Nadin. Art on Ice 2011: A dream within a dream [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  42. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2009/2010 [online]. Lausanne: ISU, 26.9.2009, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2009-10-05 z originálu. (v angličtine)
  43. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 19.3.2008, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
  44. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2006/2007 [online]. Lausanne: ISU, 21.3.2007, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2007-05-27 z originálu. (v angličtine)
  45. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 22.3.2006, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2006-05-15 z originálu. (v angličtine)
  46. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2004/2005 [online]. Lausanne: ISU, 26.1.2005, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2005-03-09 z originálu. (v angličtine)
  47. ↑ a b Tatiana VOLOSOZHAR / Petr KHARCHENKO: 2003/2004 [online]. Lausanne: ISU, 24.3.2004, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2004-04-04 z originálu. (v angličtine)
  48. ↑ Competition Results: Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV [online]. ISU, 1.2.2013, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online. (v angličtine)
  49. ↑ Competition Results: Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV [online]. Lausanne: ISU, 24.7.2010, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. (v angličtine)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Волосожар, Татьяна Андреевна na ruskej Wikipédii a Tatiana Volosozhar na anglickej Wikipédii.

Portal Športový portál
Biografický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tatiana_Andrejevna_Volosožarová&oldid=7722406“