Tatrín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pamätná tabuľa v Čachticiach

Tatrín (1844 – 1848) bol jeden z najznámejších slovenských spolkov. Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka.

Prvé zasadnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol na podnet Ľudovíta Štúra na schôdzi v Liptovskom Svätom Mikuláši v dňoch 26. – 28. augusta 1844. Predsedom spolku sa stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Prísediacimi (členmi výboru) boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctibor Zoch a Matej Tučka.

Vydali Pozvanie, v ktorom vyzvali všetkých národovcov pridať sa k Tatrínu:

Kto len čo-to cíti ako Slovák, musí uznať; že je zvrchovaný čas, aby sa pre slovenský národ a život niečo po slovensky začalo.

Druhé zasadnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Konalo sa 6. augusta 1845 v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Tretie zasadnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Konalo sa 16. – 17. septembra 1846 opäť v Liptovskom Svätom Mikuláši. Na zasadnutí sa prijal návrh na zbieranie slovenských starožitností a vydávanie ľudovýchovného časopisu. Keďže kráľovská rada nechcela Tatrínu povoliť tlač, lebo spolok ešte nebol schválený, podalo zhromaždenie žiadosť o povolenie Tatrína. Zvolili deputáciu, ktorá mala ísť k panovníkovi a vláde do Viedne.

Štvrté zasadnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Malo sa konať v Novom Meste nad Váhom, kde však nenašli vhodné miestnosti, a preto prijali pozvanie Jozefa Urbanovského na faru v Čachticiach. Zasadnutie sa konalo 9. – 10. augusta 1847. Podľa prezenčnej listiny bolo prítomných 61 osôb. Popredné osobnosti vtedajšieho národného hnutia sa tu dohodli na pravopise slovenčiny, uzniesli sa na reč spisovnú povýšiť slovenčinu, prijali zásady, ako písať. Tu bol prijatý aj aj etymologický princíp ortografie.[1]

Medzi prítomnými boli napríklad Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Janko Francisci-Rimavský, Ondrej Caban, Eugen Gerometta, Jozef Ščasný, Ctibor Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala a i.

Spolok zanikol v roku 1848.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Marko Daxner

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V. Ammer: Čachtice, 1997