Tatra 600
Tatra 600 – TATRAPLAN (1947 – 1951/1952). Tento voz mal pôvodné označenie Tatra 107, čím bola aj zdôraznená jeho priama nadväznosť na predošlé aerodynamické vozy z Kopřivnice – T77, T87 a T97. Vývoj Tatraplanu začal po druhej svetovej vojne a automobil mal nadviazať na úspechy a tradíciu doterajších aerodynamických vozov, pričom však mal byť akousi ich lacnejšou verziou, ktorá by určitým spôsobom zároveň nahradila aj zastaralú Tatru 57, výroba ktorej sa pomaly končila. Neskoršie označenie Tatra 600 vychádzalo z nového konceptu číslovania výrobkov Tatra, pričom osobným vozidlám bol pridelený číselný rad začínajúci práve číslom 600.
Prvý prototyp s familiárnou prezývkou „Ambrož“ bol dokončený už koncom roku 1946, začiatkom roku 1947 druhý. Na základe získaných skúseností s týmito vozmi nasledovali ďalej už pozmenené prototypy T-107 so silnejším motorom o obsahu 1952 ccm (38,2 kW – 52k) a so zavedenými určitými technickými, aj tvarovými vylepšeniami. Takéto vozy boli predstavené verejnosti ešte toho roku na autosalóne v Prahe, kde ihneď vzbudili veľký ohlas. Vozidlo však v tej dobe ešte neabsolvovalo potrebné skúšky, takže záujemci museli počkať až na zahájenie sériovej výroby v roku 1949.
Aj keď sa T600 nevyrábal vo veľkých sériách, zaznamenal aj značný obchodný úspech v zahraničí, za čo vďačil aj viacerým úspechom, ktoré dosiahol na športovom poli. Tatraplan sa vyvážal do mnohých krajín v Európe a niektoré dodávky smerovali aj do zámoria. V Československu však slúžil ako služobné vozidlo a pre bežných motoristov bol nedostupný, čo však súviselo už aj so zmenou politickej situácie po roku 1948, kedy sa u nás k moci dostala diktátorská Komunistická strana.
Tatraplan sa vyznačoval na tú dobu modernou konštrukciou s viacerými pokrokovými prvkami. Bol napríklad jedným z prvých vozov, ktorý mal pontonový tvar karosérie. Karoséria bola oceľová, samonosná, už bez drevenej konštrukcie. Zaujímavosťou bolo aj predné dvojdielne šípovité sklo bez stredného stĺpika, v strede utesnené iba úzkym pryžovým profilom. Predná náprava bola tvorená dvomi priečnymi poleliptickými listovými pružinami, riadenie bolo ozubeným hrebeňom, čo prispelo k ľahkému ovládaniu vozidla. Zadná náprava bola výkyvná, odpružená priečnymi torznými tyčami. Štvorstupňová prevodovka so synchronizáciou 2. až 4. prevodového stupňa sa ovládala radiacou pákou umiestnenou pod volantom. Motor bol 4-valcový, typu boxer, s pomerne vysokým obsahom jednotlivých valcov (vŕtanie 85mm, zdvih 86mm), chladený jedným axiálnym ventilátorom, ktorý bol zo začiatku poháňaný kužeľovým ozubeným prevodom, u neskorších vozov pomocou klinových remeňov, pričom bolo zmenené aj usporiadanie ventilátora s horizontálnou osou (predtým s vertikálnou). Pri tejto úprave bol motor osadený aj 2 karburátormi, čo prospelo aj dynamike vozidla. Celý agregát bol do karosérie uložený cez mohutné pryžové bloky. Aerodynamicky zdarilo tvarovaná karoséria so zapustenými reflektormi, kľučkami aj závesmi dverí mala v tej dobe špičkovú hodnotu súčiniteľa odporu vzduchu 0,32 až 0,33, čo je hodnota, ktorá bola dosahovaná u vozidiel až o mnoho rokov neskôr. Aj vďaka tomu dosahoval Tatraplan aj napriek pomerne slabému motoru pri svojich rozmeroch rýchlosť až 130 km/h. V neskoršom období, pri použití nového motoru Tatra 603, boli vozidlá T600 (spravidla v službách polície) schopné dosahovať rýchlosť hodne cez 170 km/h. V rámci vývoja T600 bol v Kopřivnici vyskúšaný aj prototyp s motorom typu Diesel, čo bol v tej dobe taktiež priekopnícky počin. Tatraplan Diesel mal výkon 31 kW (42 k) a dosahoval rýchlosť 125 km/h.
Napriek pomerne veľkej hlučnosti motora patril Tatraplan vďaka dobrému odhlučneniu k vozidlám s najmenším vnútorným hlukom, čomu napomohol aj batožinový priestor umiestnený v priestore za zadnými sedadlami a oddelený samostatnou stenou. Priestor pod prednou kapotou bol určený iba pre príručnú batožinu, miesto tu zaberali hlavne rezervné koleso (bolo sem možné umiestniť 2 rezervy), náradie a palivová nádrž. V prednej časti bol ešte umiestnený aj olejový chladič.
V roku 1951 bola výroba Tatraplanu nekompetentným rozhodnutím Ministerstva priemyslu centrálne plánovaného československého hospodárstva v Kopřivnici zastavená a prevedená do Mladej Boleslavi. Tatraplany vyrábané v Škodovke si však veľmi rýchlo pokazili svoje dobré meno vinou zhoršenia kvality výroby, kvôli čomu zahraničie o ne postupne strácalo záujem. Výroba T600 bola v Škodovke ukončená v roku 1952. Celkovo bolo vyrobených okolo 6300 vozov T600, pričom viac, ako 2/3 z toho v Kopřivnici.
V spojitosti s Tatraplanom je treba spomenúť aj jeho športovú dvojdverovú variantu s hliníkovou karosériou – Tatra 601 Monte Carlo, ako aj závodný športový voz T602 Tatraplan Sport. Od Tatraplanu boli taktiež odvodené prototypy úžitkových verzií s motorom T600 umiestneným v prednej časti karosérie, ktorá bola buď sanitná, alebo v prevedení Pick-Up s prezývkou „Dakota“. Zaujímavým prototypom bol aj kabriolet T600 karosovaný firmou Sodomka vo Vysokom Mýte a určený ako dar pre J.V. Stalina. Tento voz sa dnes nachádza v zrekonštruovanom stave v zbierkach podnikového múzea v Kopřivnici.
Dnes patria vozy Tatra 600 – Tatraplan k vyhľadávaným objektom automobilových zberateľov a aj keď sa netešia až takej pozornosti, ako ich väčšie a staršie aerodynamické sestry, taktiež patria k predným ozdobám stretnutí historických vozidiel. Viacej sú však cenené vozy vyrobené v materskom závode.
Externé odkazy
- http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia
- http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka
- http://www.tatraportal.com