Tatranský národný park

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′0″S 20°10′0″V / 49.16667°S 20.16667°V / 49.16667; 20.16667
Tatranský národný park
Národný park
Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský, Prešovský
Okres Liptovský Mikuláš, Poprad,
Tvrdošín, Kežmarok
Súradnice 49°10′0″S 20°10′0″V / 49.16667°S 20.16667°V / 49.16667; 20.16667
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 654,4 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 710 m n. m.
Rozloha 738 km² (73 800 ha)
 - ochranné pásmo 307 km² (30 700 ha)
Bióm les (66.6%)
Vznik 1. január 1949
Správa Správa TANAP
 - Sídlo správy Tatranská Štrba
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Webová stránka: www.tanap.org
Freemap.sk: mapa

Tatranský národný park (skratka TANAP) je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší národný park na Slovensku. Nachádza sa na severe stredného a východného Slovenska v Tatrách. Je určený na ochranu časti Západných Tatier a Východných Tatier. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom Tatrzański Park Narodowy. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou UNESCO.[1] Správa národného parku sídli v Tatranskej Štrbe a v Liptovskom Mikuláši. Má rozlohu 738 km² a jeho ochranné pásmo 307 km², dokopy 1 045 km². Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov.

Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty kosodreviny alebo plesnivec alpínsky. Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík vrchovský tatranský alebo svišť tatranský.

Dve tretiny chráneného územia pokrývajú smrekové alebo smrekovo-jedľové lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra.

Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494,7 m n. m.). Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.) a Belianskych Tatier je Havran (2 152 m n. m.). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso (plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m), najvyššie položené je Modré pleso (2 192 m n. m.). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso.

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je Belianska jaskyňa.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Problémy ochrany nevšednej tatranskej prírody boli rozpoznané veľmi skoro. Už v období Rakúsko-Uhorska sa podarilo presadiť v ústave v roku 1868 zákaz lovu svišťov a kamzíkov ako alpských zvierat. V nezávislom Poľsku bol projekt parku Tatrzański Park Narodowy vypracovaný v roku 1925 v spolupráci z Česko-Slovenskom.

Od roku 2004 je plocha národného parku s rozlohou 617,35 km² začlenená do zoznamu Natura 2000 (kód: SKUEV0307).

Geológia a reliéf[upraviť | upraviť zdroj]

Tatry sa delia na Vysoké, Západné a Belianske Tatry. Celková plocha Tatier je 785 km², z čoho na Slovensku leží 610 km².

NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z tatrika, fatrika (veporikum) a hronika. Reliéf tvorili aj ľadovce, po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne žula, vzniknutá stuhnutím lávy v období prvohôr. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne ruly.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Lomnického štítu v zime

Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V Poprade (672 m n. m.) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na Lomnickom štíte (2 632 m n. m.) dosahuje len -3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v Starom Smokovci 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.[2] Vetry v Tatrách smerujú väčšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný ročný úhrn zrážok v Poprade je 608 mm, na Lomnickom štíte 1561 mm. miestom z najväčším výskytom zrážok je Zbojnícka chata vo Veľkej Studenej doline, kde je priemerný ročný úhrn zrážok na hodnotách 2000 až 2500 mm. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl.[3]

Následky víchrice z 19. novembra 2004

Snehová pokrývka sa drží zvyčajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežiť aj v auguste.[4]


Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy, k akému došlo napr. 19. novembra 2004 medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry víchrica (orkán) s rýchlosťou vetra 165 až 227 km/h[5], ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše 12 000 ha a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou 248 km/h a v novembri 1965 dokonca až 283 km/h.[6] Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.[6]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa fytogeografického členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti západokarpatskej flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry západobeskydskej a v severovýchodnej časti do obvodu flóry východobeskydskej (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a Sivý vrch. Podhorie Tatier patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres Podtatranská kotlina, podokresy Liptovská a Spišská kotlina).

Veľkosť územia, veľké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a takisto aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Od zástupcov podhorských a teplomilných, cez druhy vlhkomilné, lesné, horské až po druhy alpínske. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov a variet siníc a rias, 1200 druhov lišajníkov, viac ako 720 druhov machov a pečeňoviek a 1400 druhov cievnatých rastlín. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské, západokarpatské alebo karpatské endemity): ostropysk poľný tatranský, zvonček hrubokoreňový, očianka tatranská, zvonček tatranský, bodliak laločnatolistý, kostrava tatranská, voskovka holá tatranská, lyžičník tatranský, mak tatranský, pakrálik alpínsky tatranský.

Zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov, pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu. Z glaciálnych reliktov, teda pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb sa na území Vysokých Tatier vyskytujú: medvedík alpínsky, ostrica čiernohnedá, sitina gaštanová, sitina trojplevová, ostrička myšia, dryádka osemlupienková, lomikameň zohnutolistý či iskerník ľadovcový.

Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí trávnička alpínska, ostrica černastá, skalokráska pyrenejská a poniklec jarný.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú tajgu a tundru. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy.

Kozmopolitnú a palearktickú zložku reprezentujú druhy vyskytujúce sa v nižších polohách. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi bezstavovcov i stavovcov ako napr. skokan zelený, žlna zelená a iné. K početnejším zložkám sa radí eurosibírska, ktorú reprezentuje značný počet druhov bezstavovcov i stavovcov, napr. skokan hnedý, vretenica severná, tetrov hoľniak, jariabok hôrny, sýkorka chochlatá. Boreálnu (severskú) zložku reprezentuje napr. šidlo belasé, chochláč severský, myšiak severský. Boreoalpínsku zložku charakterizujú druhy rozšírené najmä pri hornej hranici lesa, napr. piskor vrchovský, myšovka vrchovská, hraboš snežný, pomerne značné množstvo rôznych skupín bezstavovcov a patrí sem aj glaciálny relikt žiabronôžka severská. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, ľabtuška vrchovská, rôzne druhy ulitníkov, pavúkov, chvostoskokov a hmyzu. Sudetokarpatská zložka je zastúpená napr. slizniakom karpatským alebo chvostoskokom obrovským. Sarmatská zložka je v Tatrách zastúpená pomerne málo. Z cicavcov patrí do tejto zložky napr. ryšavka tmavopása.

Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov hraboš tatranský, z kôrovcov bežec tatranský, z motýľov priadzovec tatranský, z chrobákov fúzač zemolezový a iné.

Členitý reliéf a pestrá paleta biotopov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nieje známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi rýb a 2 druhmi kruhoústnic. Ďalej tu žije 6 druhov obojživelníkov, 5 druhov plazov, 102 druhov hniezdiacich vtákov a 14 druhov cicavcov.

Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna nadmorská výška Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa kosodreviny (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Roháče v Západných Tatrách

Na území Tatranského národného parku sa nachádzajú tieto chránené časti prírody:[7]

  • Národné prírodné rezervácie
Batizovská dolina (523,6 ha, vyhl. 1952)
Belianske Tatry (5407,65 ha, vyhl. 1991)
Bielovodská dolina (3712,14 ha, vyhl. 1991)
Dolina Bielej vody (1661,11 ha, vyhl. 1991)
Furkotská dolina (842,43 ha, vyhl. 1991)
Javorová dolina (2250,89 ha, vyhl. 1991)
Juráňova dolina (434,32 ha, vyhl. 1974)
Kotlový žľab (70,77 ha, vyhl. 1926)
Kôprova dolina (3220,92 ha, vyhl. 1991)
Mengusovská dolina (1612,96 ha, vyhl. 1991)
Mlynická dolina (704,29 ha, vyhl. 1991)
Mních (74,75 ha, vyhl. 1981)
Mokriny (882,82 ha, vyhl. 1981)
Mraznica (159,8 ha, vyhl. 1991)
Osobitá (457,98 ha, vyhl. 1974)
Pramenište (45,57 ha, vyhl. 1991)
Roháčske plesá (451,66 ha, vyhl. 1974)
Sivý vrch (112,67 ha, vyhl. 1974)
Skalnatá dolina (1069,05 ha, vyhl. 1991)
Slavkovská dolina (979 ha, vyhl. 1991)
Studené doliny (2222,41 ha, vyhl. 1991)
Suchá dolina (1585,54 ha, vyhl. 1993)
Štôlska dolina (739,96 ha, vyhl. 1991)
Tichá dolina (5966,64 ha, vyhl. 1991)
Uhliščiatka (385,51 ha, vyhl. 1991)
Važecká dolina (1185,86 ha, vyhl. 1991)
Velická dolina (1217,22 ha, vyhl. 1991)
  • Národné prírodné pamiatky
Belianska jaskyňa (vyhl. 1979)
Brestovská jaskyňa (vyhl. 1979)
  • Prírodné rezervácie
Bor (133,61 ha, vyhl. 1991)
Brezina (1,16 ha, vyhl. 1991)
Čikovská (6,2 ha, vyhl. 1991)
Fľak (37,93 ha, vyhl. 1991)
Goliašová (27,29 ha, vyhl. 1991)
Grapa (40,86 ha, vyhl. 1991)
Hrádok nad Pavúčou dolinou (105,1 ha, vyhl. 1991)
Javorinka (vyhl. 2001)
Mačie diery (45,61 ha, vyhl. 1991)
Pavlová (58,61 ha, vyhl. 1991)
Pod Črchľou (31,82 ha, vyhl. 1991)
Poš (20,82 ha, vyhl. 1991)
Rašelinisko (0,32 ha, vyhl. 1991)
Surovec (31,75 ha, vyhl. 1991)
Úplazíky (31,19 ha, vyhl. 1974)

Problémy[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v konskom póle uskutočnený na zamrznutej hladine Štrbského plesa, ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.[8]

Panorámy[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma zo Štrbského Plesa
Panoráma zo Štrbského Plesa
Panoráma Batizovskej doliny
Panoráma z Rysov
Panoráma z Rysov

Pozri tiež[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2010-01-14]. Dostupné online.
  2. Slowakei Reisetipps - Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra [online]. [Cit. 2011-08-18]. Dostupné online.
  3. Lacika und Ondrejka, „Prírodné Krásy Slovenska – Národné parky“, S. 14
  4. V najvyšších polohách Tatier už sneží [online]. Aktuality.sk, [cit. 2011-08-18].
  5. Víchrica 2004 [PDF]. ta3.sk, [cit. 2013-08-21]. Dostupné online.
  6. a b Vetrová kalamita 19. novembra 2004 - Nové pohľady a konsekvencie [online]. ŠL TANAPu, [cit. 2013-08-21]. Dostupné online.
  7. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
  8. Konské pólo na ľade. Zábava pre miliardárov [online]. hnonline.sk, 6.2.2010, [cit. 2010-02-27]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra-Nationalpark (Slowakei) na nemeckej Wikipédii.