Tawakkul Karmánová
| Tawakkul Karmánová | |
_II.jpg) jemenská novinárka, politička a aktivistka za ľudské práva, nositeľka Nobelovej ceny za mier | |
| Narodenie | 7. február 1979 (45 rokov) Taizz, Jemen |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | https://tkif.org/en/ tawakkolkarman.net, https: |
| Commons |  Tawakkul Karmánová |
Tawakkul Karmánová (po arabsky: توكل كرمان - Tawakkul Karmán; * 7. február 1979, Taizz, Jemen) je jemenská novinárka, politička, členka politickej strany Al-Isláh a aktivistka za ľudské práva. Vedie skupinu „Novinárky bez okov“ (Women Journalists Without Chains, WJWC)[1], ktorú spoluzakladala v roku 2005[2] ako spolupracovníčka novín Al-Thawrah spolu s inými ženami s pomocou zahraničný vlád a humanitných organizácii[3].
V roku 2011 sa stala svetovou tvárou Jemenského povstania, súčasti povstaní Arabskej jari. Jemenčania ju volajú „Železná žena“ a „Matka revolúcie“[4]. V roku 2011 bola jednou z troch žien, ktorým bola udelená Nobelova cena za mier. Stala sa tak prvou arabskou[5] a druhou moslimskou držiteľkou ocenenia a zároveň doteraz najmladšou laureátkou Nobelovej ceny za mier.
V rodnej krajine získala významné postavenie po roku 2005. Pôsobila ako novinárka a obhajkyňa spravodajskej služby pre mobilné telefóny, ktorej zamietli v roku 2007 licenciu. Viedla potom protesty za slobodu tlače. Počnúc májom 2007 organizovala týždenné protesty a zoznam problémov, ktoré si vyžadujú reformu tak neustále rozširovala. Keď Tunisania v januári 2011 zvrhli vládu Zajna al-Ábidína bin Alího, orientovala protesty na podporu “Jazmínovej revolúcie”, ako zvykla volať Arabskú jar. Bola tiež silným hlasom v boji za ukončenie režimu Alího Abdalláha Sáliha[6].
Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa v Taizz v jemenskom guvernoráte Ta'izz. Vyrastala v blízkosti Taizzu, tretieho najväčšieho mesta v krajine, ktoré sa opisuje ako miesto učenia uprostred konzervatívnej krajiny. Jej otcom je Abdul Salám Karmán, právnik a politik, bývalý minister vo vláde Alího Abdalláha Salíha. Jej brat Tárik Karmán je básnik[3] a sestra Safá Karmánová je novinárkou pre Al-Džazíru.
Študovala obchod na Univerzite vedy a technológie v Saná a neskôr aj politické vedy na Univerzite v Saná. V roku 2012 dostala čestný doktorát z medzinárodného práva na Albertskej univerzite v Kanade.
Uprostred protestov v roku 2010 sa ju jedna žena pokúsila prebodnúť dýkou zvanou džanbija, no Karmánovej stúpenci tomu zabránili.
Podľa slov Tárika Karmána jej 26. januára 2011 telefonicky hrozil smrťou “jemenský predstaviteľ”, ak bude vo verejných protestoch pokračovať. Dexter Filkinsová z denníka The New York Times označila za daného predstaviteľa prezidenta Sáliha.
Karmánová vraví, že jej rodina pochádza z miesta zvaného Karaman v Anatólii v dnešnom Turecku. Turecká vláda jej ponúkla turecké občianstvo a 11. októbra 2012 prijala doklady od ministra zahraničných vecí.
Žije v Saná[3], je vydatá a má tri deti[7]. Jej manžel, matematik Mahamed al-Nahmi[1], ju podporuje v jej protestoch[8]. Jej politickými vzomi sú Mahatma Gándhí, Nelson Mandela, Martin Luther King a Hillary Clintonová[3].
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Novinárky bez okov (Women Journalists Without Chains)[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2005 založila Tawakkul Karmánová s ďalšími siedmimi novinárkami skupinu za ľudské práva s názvom Novinárky bez okov (WJWC). Cieľom bolo podporovať ochranu ľudských práv, “obzvlášť slobodu myslenia a prejavu a demokratické práva”. Vznikla pod názvom „Reportérky bez hraníc“, no zmenili ho, aby získali povolenie od vlády. Karmánová uviedla, že sa jej „vyhrážali a pokúšali ju“ a v listoch i telefonicky ju prenasledovali jemenskí predstavitelia. Ministerstvo informácií totiž odmietlo vydať WJWC povolenie na založenie novín a rádiovej stanice, no ona sa s tým odmietala zmieriť. Skupina obhajovala slobodu pre SMS spravodajské služby, ktoré boli aj napriek tomu, že nespadali pod zákon o tlači z roku 1990, pod striktnou kontrolou vlády. Po tom, čo vláda prehodnotila textové služby, jedinou ktorej sa licencia neušla, bola Bilakoyood, ktorú už rok vlastnila a spravovala WJWC. V roku 2007 vydala WJWC správu o porušovaní slobody tlače v Jemene od roku 2005. V roku 2009 zase kritizovala Ministerstvo informácií za procesy proti novinárom. Od roku 2007 do roku 2010 viedla Karmánová pravidelné demonštrácie a protesty v sede na Námestí Tahrír v Saná.
Keď v marci 2005 založila WJWC, bola v spojení s novinami Al-Thawrah. Je tiež členkou Jemenského syndikátu novinárov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Tawakkol Karman. In: Internationales Biographisches Archiv 45/2011 z 8. novembra 2011 (dostupné v Munzinger Online)
- ↑ Artikel auf womenpress.org' [online]. [Cit. 2013-09-02]. Dostupné online. Archivované 2011-08-19 z originálu.
- ↑ a b c d Dexter Filkins: After the Uprising. In: The New Yorker. Band 87, 2011, Nr. 8, S. 39.
- ↑ Nobelovu cenu míru získaly tři bojovnice za ženská práva, iDNES.cz, 7. 10. 2011
- ↑ Jemenky slavily Nobelovku pro krajanku, létalo na ně kamení a lahve, iDNES.cz, 10. 10. 2011
- ↑ Arabky pomáhaly vzedmout vlnu revolucí, k plotně se už vrátit nechtějí, iDNES.cz, 8. 5. 2011
- ↑ Julia Gerlach: Jemen: Die Mutter der Revolution Archivované 2014-04-10 na Wayback Machine. In: Berliner Zeitung. 30. marec 2011, Nr. 75, S. 1.
- ↑ Die Vorkämpferin aus dem „Zelt der Würde“. In: Frankfurter Allgemeine Zeitung. 8. október 2011, Nr. 234, S. 6.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tawakkul Karmánová
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Martin Gehlen: Tawakkul Karman, Jemens eiserne Optimistin. In: Die Zeit. 7. október 2011
- Aryn Baker; Erik Stier: The Woman at the Head of Yemen’s Protest Movement. Archivované 2013-08-23 na Wayback Machine In: Time Magazine. 16. február 2011
- Tom Finn: Tawakkul Karman – profile. In: The Guardian. 7. oktober 2011
- Shatha Al-Harazi und Stefan Kaltenbrunner: Tawakkul Karman: Die islamistische Nobelpreisträgerin'.' In: Die Presse (Wien), 15. október 2011
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tawakkol Karman na anglickej Wikipédii.