Tchor škvrnitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tchor škvrnitý
Marbled polecat.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) lasicovité Mustelidae
Podčeľaď (subfamilia) Mustelinae
Rod (genus) Vormela
Druh (species) Tchor škvrnitý Vormela peregusna
Vedecký názov
Vormela peregusna
Güldenstädt, 1770
Synonymá:
pôvodne ako Ursus meles
Marbled Polecat area.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tchor škvrnitý (iné názvy: tchor tigrovitý,(?) tchorík tigrovitý, previazka (?)tigrovaná; lat. Vormela peregusna) je druh malého cicavca. Je to jediný recentný druh rodu Vormela z čeľade lasicovité.

Žije na suchších pastvinách od juhovýchodnej Európy po západ Číny. Podobne ako ostatný členovia čeľade lasice, aj tchor škvrnitý pri ohrození vylučuje silný sekrét.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Telo s hlavou je dlhé 29 až 35 cm a má výrazné uši. Končatiny sú krátke, pazúry na nich sú dlhé a silné. Zatiaľ čo na dlhom chvoste je srsť dlhá, na ostatku tela je krátka. Na tvári má čierne a biele škvrny s čiernym pásom cez oči bielou škvrnou na ústach. Srsť je žltá a husto strakatá s nepravidelnými červenými a hnedými škvrnami. Chvost je tmavo hnedý až nažltnutý. Brušná časť a končatiny sú tmavo hnedé.[1] Samice vážia 295 až 600 g, samce 320 až 715 g.[2][1]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa od juhovýchodu Európy k Rusku a Číne. To zahŕňa krajiny ako Bulharsko, Gruzínsko, Turecko, Rumunsko, Libanon, Sýria Jordánsko, Izrael, Palestína, Arménsko, Irán, Afganistan, severo-západný Pakistan, bývalé krajiny Juhoslávie, Mongolsko, Čína, Kazachstan a na sever do sibírskych stepí. V roku 1998 bol zaznamenaný na Sinajskom polostrove v Egypte.[3]

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Je aktívny najmä počas rána a podvečer.[4][5][6] Jeho zrak je slabý a spolieha sa najmä na lepšie vyvinutý čuch.[7] Nevydáva veľa zvukov, väčšinou ide o prenikavý výstražný výkrik, vrčanie a dlhý povoľný piskot.[4]

Sú to samotárske tvory a pohybujú sa najmä vo svojom 0,5 až 0,6 km² teritóriu. V úkryte ostávajú sami a keď sa niekde stretnú sú agresívni.[8] Je dobrý lezec.

Keď spozornie, postaví sa na svoje nohy, ohne chrbát a obkrúti cez neho chvost na ktorom zježí srsť. Tiež pozdvihne hlavu, obnaží zuby a vydá prenikavý a krátky sykot.[7][6] Ak sa cíti ohrozený, dokáže vylúčiť smradľavý sekrét z análnych žliaz pod chvostom.[6]

S prednými labami hrabú nory a na vyťahovanie prekážok, napr. koreňov, používajú zuby. [9]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pária sa počas marca a začiatkom júna.[2][5] Tehotenstvo môže byť dlhé a premenlivé (od 243 do 327 dní).[2] Pôrod bol spozorovaný od konca januára do polovice marca.[2][6] Oneskorenie tehotenstva umožňuje samici zvoliť vhodný termín, napríklad pri hojnosti potravy.[2] Rodia 4 až 8 mláďat.[5][10][6] Stará sa o ne iba samica. Oči otvárajú približne po 38 – 40 dňoch, dojčené sú do 50 – 54 dní a matku opúšťajú v 61 – 68 dňoch. [2]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Habitát[upraviť | upraviť zdroj]

Žijú v otvorených púšťach, polopúšťach, polovyprahnutých skalných územiach, vo náhorných údoliach a nížinných pohoriach, stepiach a suchých subtropických krovitých lesoch. Vyhýbajú sa hornatým územiam.[10][7][6] Boli spozorovaní aj v poľnohospodárskych oblastiach.[10]

Na oddych a rozmnožovanie používajú nory aj ostatných hlodavcov, napr. druhov Rhombomys opinus a Meriones libycus. Môžu si vyhrabať vlastné nory alebo prebývať v zavlažovacích tuneloch.[10][7] V zime si noru vystelú trávou.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa veveričkami (Meriones libycus), škrečkami (Cricetulus migratorius), hrabošmi, krtkami (Spalax lecocon ehrenbergi), myšami domovými (Mus musculus) a ostatnými hlodavcami. Žerú aj malé zajace, vtáky, jaštery, ryby, žaby, slimáky, hmyz (napr. chrobáky a svrčky) ale pojedajú aj ovocie a trávu.[2][5][4][10][7] Boli zaznamenané aj prípady, keď brali domácu hydinu ako sliepky a holuby alebo brali údené mäso a syr.[5][11][12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Gorsuch, W.; Larivière, Serge (2005). "Vormela peregusna". Mammalian Species 779: 1–5. doi:10.1644/779.1.
  2. a b c d e f g Ben-David, M. (1998). "Delayed implantation in the marbled polecat, Vormela peregusna syriaca (Carnivora, Mustelidae): evidence from mating, parturition, and post-natal growth". Mammalia 62 (2): 269–283. DOI:10.1515/mamm.1998.62.2.269.
  3. Saleh, M. A., and M. Basuony (1998). "A contribution to the mammalogy of the Sinai Peninsula". Mammalia 62 (4): 557–575. DOI:10.1515/mamm.1998.62.4.557.
  4. a b c d MacDonald, D.; Barrett, P. (1993). Mammals of Britain and Europe. New York: Harper Collins Publishers. ISBN 0002197790.
  5. a b c d e Harrison, D. (1968). Mammals of Arabia Volume 2. London: Ernest Benn Limited.
  6. a b c d e f Stroganov, S.U. (1969). Carnivorous mammals of Siberia. Jerusalem, Israel: Israeli Program of Scientific Translation. ISBN 0706506456.
  7. a b c d e Roberts, T.J. (1977). The mammals of Pakistan. England: Ernest Benn Limited. ISBN 0195795687.
  8. Ben-David, M. (1988). The biology and ecology of the Marbled polecat, Vormela peregusna syriaca, in Israel. Israel: Tel-Aviv University.
  9. Akhtar, S. A. (1945). "On the habits of the marbled polecat, Vormela peregusna". Journal of Bombay Natural History Society 45: 142.
  10. a b c d e Novikov, G.A. (1962). Carnivorous mammals of the fauna of the USSR. Jerusalem: Israeli Program of Scientific Translation,. ISBN 0706501691.
  11. Milenković; M. Pavnović, H. Abel, and H. J. Griffiths. "The marbled polecat, Vormela peregusna (Güldenstaedt 1770) in FR Yugoslavia and elsewhere". In H. J. Griffiths. Mustelids in a modern world: management and conservation aspects of small carnivore and human interactions. Leiden, Netherlands: Backhuys Publishers. pp. 321–329.
  12. Rifai, L. B., D. M. Al Shafee, W. N. Al Melhim, and Z. S. Amr (1999). "Status of the marbled polecat, Vormela peregusna (Gueldenstaedt, 1770) in Jordan". Zoology in the Middle East 17: 5–8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marbled polecat na anglickej Wikipédii.
  • Tikhonov, A., Cavallini, P., Maran, T., Krantz, A., Herrero, J., Giannatos, G., Stubbe, M., Conroy, J., Kryštufek, B., Abramov, A. & Wozencraft, C. 2008. Vormela peregusna. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 21. november 2011.