Temenos (syn Aristomacha)
Temenos (starogr. Τέμενος – Temenos, lat. Temenus) je v gréckej mytológii syn Aristomacha, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Temenos a jeho brat Kresfontes približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[1]
Pri predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo Hippotes zabil veštca z Arkádie o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh Apolón zničil Heraklovcom flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu morskou búrkou a navyše zostatok ich vojska potrestal hladomorom.[2] Heraklovci poprosili preto o radu veštiareň v Apolónovom chráme v Delfách a tá im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[2] Heraklovci radu uposlúchli, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[3] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[2]
Podľa Polyaina Temenos riadil útok Heraklovcov po mori cez morskú úžinu korintského zálivu z Naupaktu do Rhionu. Aby Temenos zmiatol nepriateľa poslal do Rhionu Lokrov, ktorí protivníka oklamali, že príprava v Naupakte je len predstieraný manéver a v skutočnosti sa chystá pozemný útok cez Istmos (korintská šija). Peloponézania posolstvu uverili a Temenos následne obsadil Rhion bez odporu.[4]
Heraklovci potom porazili posledného mykénskeho vládcu Tisamena a Peloponéz si podrobili. Krajinu si následne rozdelili žrebom. Kresfontes sa stal kráľom Messénie, keďže ich brata Aristodéma ešte pred útokom zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi a Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos.[5]
Temenos sa stal otcom desiatich detí, synov Keisa, Keryna, Falka, Agraia[6], Agelaa, Eurypyla, Kallia[7], Isthmia,[8] Klyta[9] a dcéry Hyrnétho.[7] Keďže funkciou veliteľa vojsk v Argu Temenos nemenoval ani jedného zo svojich synov, ale uprednostnil Déifonta, manžela svojej dcéry Hyrnethy, stalo sa mu toto rozhodnutie osudným. Jeho synovia Agelaos, Eurypylos a Kallias sa obávali, že Deifontes zneužije svoju moc a stane sa kráľom v Argu, preto najali vrahov, ktorí ich otca zavraždili.[7] Podľa Pausania jeho vrahmi boli synovia Keisos, Kerynes a Falkes. Kráľovstva v Argu sa nakoniec zmocnil Keisos, jeho najstarší syn.[10]
Podľa inej verzie Temenos utiekol do Tegee v Arkádii, kde zomrel ako mocná a uctievaná osoba.[11] Pausanias však píše, že v Argu po ňom pomenovali územie zvané Temenium, kde sa nachádzala aj jeho hrobka uctievaná Dórmi.[12]
Potomkom Temena pripisujú antickí autori založenie macedónskeho kráľovstva. Podľa legendy sa tam prvým kráľom stal Perdikkas I., ktorý spolu so svojimi bratmi Gauanom a Aeropom ušiel z Argu,[13] následne vyhnal zo svojej krajiny Pierov a začal vládnuť v novozaloženom sídle Aigai.[14](dnes Vergina)
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32.
- ↑ a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 347.
- ↑ Polyainos, Strategemata, 1,9.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,28,3.
- ↑ a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,8.
- ↑ Hyginus, Fabulae 124.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,19,1.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 7,13.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,38,1.
- ↑ Herodotos, História, 8,137–138.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 162.