Teplický incident
Teplický incident sa odohral v nedeľu dňa 17. októbra 1937 v meste Teplice, na prvý pohľad neškodný incident medzi nemeckým politikom Karolom Hermannom Frankom a policajnými príslušníkmi. Potýčka vyústila až do celoeurópskej záležitosti, ktorá ešte viac naštrbila vzťahy medzi československými obyvateľmi a nemeckou menšinou.[1]
V českom kúpeľnom meste Teplice prebiehal v dňoch 16. - 17. októbra 1937 zraz Sudetonemeckej strany. Obidva dni sa niesli v duchu protištátnych prejavov, vyvolávania roztržiek.[2]
Udalosti pred incidentom[upraviť | upraviť zdroj]
V tridsiatych rokoch 20. storočia sa do popredia v Nemecku dostala Hitlerova Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP). Jej myšlienky časom aj prenikajú do Česko-Slovenska, kde sú prijímané a podporované nemeckou menšinou.[3] Tá tvorila najpočetnejšiu menšinu, i keď mala výhodné podmienky na svoje postavenie začínala byť nespokojná. Po vzniku ČSR mali Nemci väčší problém sa uplatniť v štátnej správe ako predtým. Dôvodom bola hlavne povinná znalosť českého jazyka, ktorú mnoho Nemcov nezvládlo. Taktiež nemčina ako úradný jazyk bola povolená, len v obci, kde bolo nad 20% občanov hlásiacich sa k nemeckej menšine.[4]
Tým započala aktivita nemeckých politických strán v ČSR. Dňa 1. októbra 1933 vznikla Sudetonemecká strana (SdP), ktorej vedúcim sa stal Konrad Henlein.[4] Mala združovať Nemcov v ČSR. Do jej vedenia sa dostal aj hlavný aktér Teplického incidentu Karl Hermann Frank, ktorý bol profesionálnym politikom. Strana podporovala nemecké myšlienky, príslušníci nosili uniformy a prejavovali protištátne názory.
Samotný incident[upraviť | upraviť zdroj]
K incidentu došlo v nedeľu dňa 17. októbra 1937. Obidve strany, nemecká aj česká, mali svoje interpretácie udalosti.[2]
Podľa nemeckých výpovedí z budovy vychádzali Henlein a Frank, okolo ich auta, ktoré ich malo odviesť sa zhromaždilo množstvo prívržencov SdP, ktorí chceli vyjadriť svoju podporu. Polícia dozerala na poriadok celej situácie. Podľa Frankovej výpovede k nemu pristúpil jeden z policajtov, keď stál vedľa auta a zaútočil na neho. Mal na neho kričať niečo po česky, čomu nerozumel a udierať ho päsťami. Keď sa bránil zasiahli aj ostatní príslušníci polície a Frank skončil s putami a následne bol prevedení na policajnú stanicu. Vyjadril sa, že s ním bolo hrubo zaobchádzané.[5]
Naopak prítomní českí obyvatelia a aj samotní policajní príslušníci ju popisujú inak. Frank a Henlein mali prísť dole k autu, do neho nastúpil len Henlein. Policajti rozkázali občanom aby autu ustúpili a tých bez odporu poslúchli. Keď už sa auto chystalo k odchodu prišiel neznámy muž a odmietol ustúpiť. Po upozornení policajtmi ich začal napádať a jedného z nich zranil. Frank zranenému policajtovi vytrhol obušok z ruky a po vyzvaní ho odmietol vrátiť. Policajní príslušníci ho preto spacifikovali a odviedli na policajnú stanicu.[5]
Udalosti po incidente[upraviť | upraviť zdroj]
Aj keď sa jednalo o malý incident, noviny z neho šaleli. Zaberal titulnú stranu novín v Nemecku, Československu, Anglicku, Francúzsku... Kde ho hlavne nemecké noviny značne dramatizovali. Berlín sa snaží rozpútať kampaň pri Československu. ČSR sa snaží v krajine situáciu upokojiť a odôvodňuje skutočné udalosti. Zahraničné médiá vyjadrujú svoje obavy nad danou situáciou.[4]
Čo sa týka SdP, rozdelilo ju to na dve krídla - radikáli a umiernení. Umiernené krídlo chcelo situáciu upokojiť a čo najviac vyťažiť pre stranu, ak by bol prípad posúdený komisiou. Naopak radikálne krídlo presadzovalo propagandu incidentu a odmietalo o ňom mlčať. Žiadalo trest pre príslušníkov policajného zboru.[5]
Správy z medií[upraviť | upraviť zdroj]
- Národní shromáždění republiky Československé 1935 - 1938:
- „Interp. G. Wollnera, že se komisař podbořanského okres. úřadu JUC Václav Schauer při veřejné schůzi sudetoněmecké strany, která se konala 6. II. 1936 v Podbořanech, zachoval svévolně a proti zákonu a že nezákonitě zakázal tuto schůzi.“[6]
- Národní listy:
- „...teplická příhoda volebním manévrem Henleinovců.“[7]
- Lidové noviny (interpretácia informácií z nemeckých novín Berliner Tageblatt):
- „policejní teror v Teplicích a urážka německého národa“[8]
- Vídenské noviny (List Československého lidu v Rakousku):
- „... v Teplicích-Šanově došlo k incidentu, jenž vznikl při srocení obyvatelstva kolem auta.“[9]
- „... k večeru rozšířily některé zpravodajské prameny zřejmě skreslené správy o incidentu.“[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOCOURKOVÁ, Květoslava. Teplický incident: In Vznik a vývoj iredentistických snah německého obyvatelstva v letech 1918-1945. Ústí nad Labem: Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, 1987.
- ↑ a b KOCOURKOVÁ, Květoslava. Teplice. Praha-Litomyšl: Paseka : [s.n.], 2009. S. 77.
- ↑ BRÜGEL, Johann Wolfgang. Češi a Němci: 1918-1938. Praha : Academia, 2006. S. 846 s.
- ↑ a b c NOVÁK S. 12, Otto. Henleinovci proti Československu. Praha : [s.n.], 1987. S. 235.
- ↑ a b c Maříková, Jana: Teplický incident. Bakalárska práca. Pedagogická fakulta Karlova univerzita Praha. Praha 2011.
- ↑ Národní shromáždění republiky Československé 1935 - 1938 [online]. www.psp.cz, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Teplická příhoda volebním manévrem Henleinovců. Národní listy, 21. října 1937, čís. 33, s. s. 2.
- ↑ Ruthův případ nelze překřičet. Lidové noviny, 20. října 1937, čís. 528, s. s. 2.
- ↑ a b NATIONALBIBLIOTHEK, Österreichische. ANNO, Vídenské Noviny, 1937-10-19, Seite 2 [online]. anno.onb.ac.at, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online. (po nemecky)