Terchová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Terchová
obec
Pohľad na obec spod sochy J. Jánošíka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Severné Považie
Vodný tok Varínka
Nadmorská výška 518 m n. m.
Súradnice 49°15′20″S 19°02′00″V / 49,255556°S 19,033333°V / 49.255556; 19.033333
Rozloha 84,54 km² (8 454 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 955 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 46,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1580
Starosta Jozef Dávidík[3] (nezávislý)
PSČ 013 06
ŠÚJ 518042
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Terchová
Webová stránka: terchova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Terchová je obec na severe Slovenska v okrese Žilina. Je typickou kopaničiarskou obcou s veľkým počtom osád. Svojou geografickou polohou je známa ako turistické centrum Malej Fatry a kultúrna oblasť Žilinského regiónu s pravidelnými podujatiami.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza medzi Krivánskou Fatrou a Kysuckou vrchovinou na severe Žilinskej kotliny. Centrom obce preteká rieka Varínka. Tvorí vstup do Vrátnej doliny. Nachádza sa tu až 68 osád.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580, kedy patrila panstvu Strečno-Gbeľany. Obyvatelia pracovali v kameňolomoch, lesoch a živili sa chovom oviec. V 19. storočí sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala najmä do Kanady, USA, Francúzska a Argentíny. Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. – 9. apríla 1945 vypálená.[5] Po oslobodení sa niektorí odsťahovali na južné Slovensko.[6]

Kultúra a turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je známa hlavne svojou kultúrnou tradíciou a ako stredisko cestovného ruchu. Od začiatku 60. rokov sa každoročne koná kultúrny festival Jánošíkove dni. Z podujatí sú známe napríklad Cyrilometodské dni, Country fest Rozmarín, Budzogáň, Deň sv. Huberta a ďalšie. Neďaleko obce sa vo Vrátnej doline nachádza stredisko letnej a zimnej turistiky ako aj lyžiarske stredisko. V obci sa nachádza stála expozícia Považského múzea v Žiline s názvom Jánošík a Terchová[7].

Terchovské srdce[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa v roku 2015 postavila 30 m vysoká rozhľadňa.[8] Nachádzajú sa tu 3 terasy, z ktorých je výhľad najmä na obec Terchovú a okolité vrcholy Malej Fatry.

Náučný chodník diery[upraviť | upraviť zdroj]

Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov. Viac informácií o náučnom chodníku na https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-diery/

Terchovská muzika[upraviť | upraviť zdroj]

Terchovskí muzikanti

Významnou časťou terchovského folklóru je ľudová hudba. Hudba sa ústne podávala po generáciách. Prvotne ako spev, trávnice, píšťalky a neskôr sláčiková hudba. Sláčiková skupina sa skladá z jedného/dvoch primášov, kontráša a basáka (hrajúceho na špecifickej dvojstrunovej base tzv. „basičke“). Terchovská muzika je od roku 2013 na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.[9]

V starších časoch si muzikanti vyrábali sláčikové nástroje sami. Vyrábali ich z drevených prepraviek, „krabíc“. Preto sa terchovská muzika niekedy označuje ako krabicová/škatuľová muzika.[10]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätihodosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol sv. Cyrila a Metoda – Kostol zasvätený prvým slovanským vierozvestcom a patrónom Európy sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol bol postavený v r. 1942 – 49. V interiéri sú drevené plastiky solúnskych vierozvestov, kamenný obetný oltár z r. 1976, ktorý vytesali terchovskí kamenári. Na oknách sú vyleptané motívy z cyrilometodského obdobia.
  • Terchovský drevený betlehem – Drevený betlehem vyhotovený domácimi majstrami. Je rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná Terchovej a starým ľudovým remeslám a druhá biblickým príbehom Nového zákona. Prvýkrát bol vystavený na Vianoce r. 1976.[12]
    • V letnom čase je betlehem otvorený denne od 8:00 do 18:00 hod.
    • V zimnom čase je otvorený od 8:00 do 17:00 hod.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[13] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[14][15]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Základné informácie o obci [online]. obec Terchová, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online. Archivované 2009-11-03 z originálu.
  5. Fotografia vypálenej Terchovej
  6. Gargulák Jozef, Križo Vladimír a kol. 1984
  7. http://www.terchova.eu/co-vidiet-a-zazit/2-muzeum-juraja-janosika
  8. LAURENČÍK, Ján. Výhľad z rozhľadne na Oblaze a nové info [online]. 20.09.2015, [cit. 2015-10-15]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Music of Terchová [online]. UNESCO, [cit. 2013-12-09]. Dostupné online. (anglicky)
  10. MORAVČÍK, Vladimír. Znovuoživená škatuľová muzika [online]. 24.08.2011, [cit. 2012-12-11]. Dostupné online. (anglicky)
  11. KUBANOVIČ, Zlatko. Kňaz, ktorý pochovával Jozefa Tisa. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47., čís. 6., s. 24-25. Dostupné online.
  12. http://www.terchova.eu/co-vidiet-a-zazit/24-dreveny-betlehem-v-kostole-sv-cyrila-a-metoda
  13. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  14. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  15. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terchová

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gargulák Jozef, Križo Vladimír a kol.: Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR č. 1, vyd. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1984