The Mamas & the Papas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z The Mamas & The Papas)
The Mamas & The Papas

Základné informácie
Pôvod New York, USA
Žáner(-re) folk rock,
psychedelický rock,
sunshine pop
Pôsobenie 1965–1968
1971–1972
Vydavateľstvá Dunhill
Súvisiace články Monterey Pop Festival
Členovia skupiny
John Phillips
Denny Doherty
Michelle Phillips
Cass Elliot
Scott McKenzie
Jill Gibson

The Mamas & the Papas (na debutovom albume: The Mama's and the Papa's) bola americká folk-rocková vokálna formácia, ktorá patrila medzi významné skupiny, ktoré prevažne v druhej polovici 60. rokov formovali juhokalifornskú popovú scénu. V tomto období (spolu s krátkym účinkovaním v roku 1971) vydala päť hudobných albumov, pričom do hitparádovej „Top 40“ sa dostalo jej jedenásť singlov. The Mamas & the Papas predali na celom svete skoro 40 miliónov hudobných nosičov.

Skupina vynikala kombináciou harmonických mužských a ženských hlasov, ale tiež prepojením ostrých skladieb a ich aranžmánov. Členovia skupiny sa zároveň podieľali aj na koncepte a organizácii hudobne významného festivalu v Monterey, kde sa po prvýkrát preslávili hviezdy ako Jimi Hendrix, či Janis Joplin. Skladby The Mamas & the Papas, „California Dreamin'“, či „San Francisco (Be Sure to Wear Flowers in Your Hair)“ od Scotta McKenzieho, sú pokladané za neoficiálne hymny kontrakultúry 60. rokov a Leta lásky Hippies, ktoré sa konalo v roku 1967.[1][2] Už v tom čase ich časopis Life označil za „najtvorivejšiu hudobnú popovú skupinu s prvým naozaj novým vokálnym zvukom od čias Beatles“.[2]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

The Mamas & The Papas sa vyformovali z hnutia New Folk (Nový folk) na konci 50. a začiatku 60. rokov. Spevák a gitarista John Phillips, ženatý s Michelle Philips, ktorá v tom čase ašpirovala na modelku, bol v tom čase súčasťou folkového tria Journeymen, kam patrili aj Dick Weissmann a budúci spoluhráč Scott McKenzie. Speváčka Cass Elliot v tom čase patrila k zoskupeniu Big Three, pričom Kanaďan Denny Doherty pôsobil s inou formáciou, Halifax Three. Okolo polovice 60. rokov sa Elliotová s Dohertym stretli v „krátko žijúcej" skupine Mugwumps, ktorá sa stala známou viac kvôli hudobníkom, ktorí z nej vzišli, než kvôli hudbe samotnej. Členmi Mugwumps boli aj John Sebastian a Zal Yanovsky, zakladatelia neskoršej populárnej skupiny The Lovin´ Spoonful.

John, Michelle a Denny zase vystupovali s dočasnou kapelou New Journeymen. Tá vznikla potom, čo sa predošlé trio rozpadlo a jeho členovia boli nútení splniť záväzky vyplývajúce z uzavretého kontraktu. V r. 1965 odišla trojica do St. Thomas vo Virgin Islands skladať a cvičiť nový repertoár, kde sa k nim pridala Cass Elliot. Štvorica sa premiestnila do Los Angeles, kde podpísala zmluvu s nahrávacím labelom Lou Adler´s Dunhill. Z pôvodného rýchleho pomenovania Magic Circle zmenili názov skupiny na The Mamas and the Papas. Už ich prvý album z r. 1966, nazvaný If You Can Believe Your Eyes and Ears, bol vrcholovým momentom vo zvuku vokálnych skupín zo západného pobrežia. Album obsahoval aj „hymnickú" skladbu „California Dreamin´“, ktorá sa postarala o začiatok migrácie blúdiacich mladých ľudí hippie éry smerom do Kalifornie. Michelle Phillips o skladbe neskôr povedala: „Už ani neviem povedať, koľko ľudí mi v priebehu tých rokov povedalo, že do Kalifornie prišli preto, lebo počuli California Dreamin´… (…) …zmenilo im to život.“[2]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967 – Farewell To The First Golden Era
  • 1968 – Golden Era, Vol. 2
  • 1969 – Hits Of Gold
  • 1969 – 16 Greatest Hits
  • 1973 – 20 Golden Hits

Single[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1965 – „Go Where You Wanna Go“/„Somebody Groovy“
  • 1965 – „California Dreamin'“/„Somebody Groovy“
  • 1966 – „Monday, Monday“/„Got A Feeling“
  • 1966 – „I Saw Her Again“/„Even If I Could“
  • 1966 – „Words of Love“/„Dancing in the Street“
  • 1966 – „Look Through My Window“/„Once Was A Time I Thought“
  • 1967 – „Dedicated to the One I Love“/„Free Advice“
  • 1967 – „Creeque Alley“/„Did You Ever Want To Cry“
  • 1967 – „Glad to Be Unhappy“/„Hey Girl“
  • 1967 – „Dancing Bear“/„John's Music Box“
  • 1967 – „Twelve Thirty“/„Straight Shooter“
  • 1968 – „Safe In My Garden“/„Too Late“
  • 1968 – „Dream a Little Dream of Me“/„Midnight Voyage“
  • 1968 – „For The Love Of Ivy“/„Strange Young Girls“
  • 1968 – „Do You Wanna Dance“/„My Girl“
  • 1971 – „Step Out“/„Shooting Star“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Scott McKenzie, 1960s counter-culture singer, dies at 73 [online]. Telegraph, [cit. 2014-04-06]. Dostupné online.
  2. a b c Rockhall.com Prístup: 12.03.2010