The Tomb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrobka
The Tomb

Autor Howard Phillips Lovecraft
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania USA
Dátum 1. vydania originálu marec 1922
Literárny druh poviedka
Literárny žáner horor
Slovenské vydania knihy

The Tomb (doslovne Hrobka, vyšlo v češtine pod názvom Hrobka) je poviedka, ktorej autorom je spisovateľ Howard Phillips Lovecraft. Napísal ju v júni 1917 a prvýkrát publikoval roku 1922 v marcovom čísle časopisu The Vagrant. Je to prvá poviedka, ktorú Lovecraft ako dospelý napísal.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedka je príbehom čudáckeho vizionára Jervasa Dudleyho, v danom čase pacienta ústavu pre duševne chorých, ktorý je zároveň jej rozprávačom. Už ako dieťa bol považovaný za zvláštneho: bol samotársky a čas trávil štúdiom obskúrnych starých kníh a prechádzkami po okolí rodného sídla.
Ako desaťročný narazil na svojich potulkách na zabudnutú žulovú hrobku starobylého a vznešeného rodu Hydeov. Hrobka bola zabudovaná do svahu kopca, na ktorom v minulosti stálo ich sídlo, a ktoré pred mnohými rokmi pri búrke do tla vyhorelo. Vstup do hrobky bol uzavretý čiastočne pootvorenou kamennou bránou, opásanou hrdzavými reťazami s visiacimi zámkami. Jervasa hrobka od začiatku fascinovala a opakovane sa pokúšal do nej dostať. Jeho snaha však bola márna. Šepkané povesti o bezbožných obradoch a radovánkach jej majiteľov len viac a viac vzbudzovali jeho zvedavosť.
Zhruba rok po náleze hrobky sa dostáva do Jervasových rúk kniha Životopisy od Plutarcha. V nej si prečíta životný príbeh Thésea, ktorého znamenie osudu je ukryté pod veľkým kameňom, a ku ktorému sa Théseus môže dostať, až keď bude dosť silný, aby ho nadvihol. Jervas v tom videl analógiu so svojou situáciou a rozhodol sa počkať, kým mu osud dovolí do hrobky vstúpiť. Neskôr zisťuje, že je z matkinej strany s rodom Hydeov vo vzdialenom príbuzenskom zväzku.

O niekoľko rokov neskôr, pravdepodobne v období dosiahnutia plnoletosti, Jervas pred dverami do hrobky zaspí a pri prebúdzaní sa mu zazdá, že z nej počuje hlasy a vidí náhle zhasnuté svetlo sviečky. Vráti sa domov a tam v práchnivejúcej truhlici v podkroví nachádza kľúč do hrobky. Ešte v ten deň vstupuje do hrobky, ktorá je mu podivne známa; nachádza v nej rakvu so svojim menom a v náhlom popude sa do nej uloží.

Začne v truhle spávať každú noc, pričom sa začína jeho osobnosť podivuhodne meniť: jeho reč nadobudla archaický charakter, z pôvodne samotárskeho a utiahnutého mládenca sa stáva sveták a objaví sa uňho panický strach z búrky. Jervasovi rodičia, znepokojení týmito zmenami, dali syna sledovať. Jervas neskôr s úžasom zisťuje, že jeho vstupy a výstupy z hrobky sú akýmsi tajomným spôsobom skryté pred očami sliedičov, ktorí ho vidia len sedieť pred kryptou a zízať na zamknuté dvere.

Jedného dňa sa Jervas vyberie k hrobke v deň, ktorý hrozí búrkou, a to i napriek akémusi vnútornému varovaniu. Keď podvečer dorazí k zrúcaninám sídla Hydeov, náhle ho vidí v jeho pôvodnej, nedotknutej kráse. Práve sa v ňom koná veľká zábava, do ktorej sa Jervas okamžite zapojí.
Náhle do sídla udrie blesk a vypukne obrovský požiar. Jervasa opanuje paralyzujúci strach, že v dome zhorí na popol a nikdy nebude môcť spočinúť v hrobke Hydeov.
Keď sa preberie z tranzu, zistí, že ho pevne držia dvaja muži, s ktorými je i jeho otec. V zrúcaninách sa zároveň objaví malá starobylá truhlička, ktorú odkryl úder blesku. V nej sa okrem dokumentov našla i porcelánová podobizeň muža s iniciálami JH, ktorá sa nápadne podobá na Jervasa.

Následné Jervasove rozprávanie o návštevách v krypte ho dostalo do ústavu pre duševne chorých. Všetci očití svedkovia totiž tvrdili, že do hrobky nikdy nevstúpil, že noci trávil pre jej vchodom a že na zámky nikto viac ako 50 rokov nesiahol.
Jediný, kto mu ešte veril, bol jeho prostoduchý sluha Hiram. Ten na Jervasovu žiadosť nakoniec prestrihol reťaze a vstúpil do hrobky. Tam skutočne našiel truhlu so zašlou platničkou, na ktorej bolo vyryté meno Jervas.

Poviedka končí Jervasovým tvrdením, že mu bolo sľúbené, že v Hrobke po smrti spočinie.

Rozbor[upraviť | upraviť zdroj]

Už v tejto prvotine sa objavujú tézy, ktoré sa tiahnu celým Lovecraftovým dielom: že svet okolo nás vnímame veľmi nedokonale a že medzi nami existujú citlivé osoby (často považované za šialencov a zatvárané do ústavov), ktoré vidia, počujú i vnímajú ten skutočný svet, ktorý je pre väčšinu skrytý. Tento svet je však nebezpečný a desivý a stretnutie s ním má za následok často šialenstvo a smrť.

Ďalšie spracovania[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Wikisource
Wikisource obsahuje pôvodné texty súvisiace s témou:
  1. STEVE, Jones, Octavio Cariello H.P. Lovecraft: The Tomb #1 of 1. [s.l.] : Caliber Comics, 1997. Dostupné online. ISBN 1-300-00207-3. S. 36.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • LOVECRAFT, Howard P.. Dagon and Other Macabre Tales. Ed. S. T. Joshi (ed.). Sauk City, WI : Arkham House, 1922, 1986. (9. korigované vydanie.) ISBN 0-87054-039-4.
  • LOVECRAFT, Howard Phillips. Hrobka. Praha : nakladatelství Plus, 2010. ISBN 978-80-259-0051-2. Kapitola Hrobka, s. 7-20. (česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Tomb (short story) na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]