Thyestes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Thyestes a Aeropé (1565-71), autor: Giovanni Francesco Bezzi.

Thyestes (iné názvy: Thyestés, Tyestes; starogr. Θυέστης – Thyestes/iný prepis: Thyestés; lat. Thyestes) je v gréckej mytológii syn elidského kráľa Pelopa a jeho manželky Hippodameie. Bol mykénskym kráľom.

Jeho meno je nerozlučne spojené s menom jeho brata Atrea a činy tejto dvojice sú symbolom príšerných ukrutností, nad ktorými i ľudská fantázia a rozum zostávajú stáť. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ich dedo bol Tantalos, ten, ktorý svojho syna Pelopa zabil, naporcoval a predložil bohom k hostine, a to len preto, aby sa presvedčil, či sú naozaj takí vševedúci, ako sa tvrdí. Boli, a Tantalos skončil v podsvetí a do konca všetkých čias tam zažíva muky.

Prvý zločin spáchal Thyestes spoločne s bratom Atreom, a to dokonca na povzbudzovanie ich matky Hippodameie. Zabili totiž svojho nevlastného brata Chrysippa, ktorého matkou bola milenka kráľa Pelopa, nymfa Axiocha. Dôvodom bola pomsta otcovej nevery a tiež odstránenie možného uchádzača o trón. O tomto čine však rozprávajú aj iné verzie, totiž, že obaja bratia odmietli plány svojej matky a ona potom Chrysippa zavraždila sama, pričom chcela čin zviesť na tébskeho kráľa Laia. Dokonca sa ani nevylučovala možnosť Chrysippovej samovraždy potom, čo bol kráľom Laiom unesený a stal sa jeho milencom. Tak či onak, obaja bratia potom utiekli pred hnevom svojho otca z Elidy a našli útočisko v Mykénach.

Tam kraľoval Eurystheus, preslávený predovšetkým tým, že mu slúžil najväčší hrdina Herakles. V tomto čase Eurystheus už prenasledoval Heraklových potomkov, na tejto vojnovej výprave bol však porazený a zabitý trestajúcou rukou Alkmény, Heraklovej matky. Eurystheus nezanechal následníka, Mykénčania si teda vybrali za svojho kráľa Atrea.

Dopomohlo mu k tomu aj to, že vo svojich stádach objavil baránka so zlatým rúnom. Toho tam dala s pomocou Pana bohyňa Artemis, ktorej Atreus už kedysi sľúbil obetovať najlepšie zo svojich stád. Mala to byť skúška, či Atreus obetuje celé stádo. Urobil to tak napoly – mäso baránka obetoval, zlatú kožu si však ponechal, pretože veštba stanovila, že majiteľ baránka bude vládnuť v Mykénach.

Thyestes sa o koži baránka dozvedel z bratovho vychvaľovania. Ľstivo vyhľadal Atreovu novomanželku Aeropé, ktorá sa do neho zamilovala a bol ochotný sa s ňou za baránka zblížiť. Spolu s ňou potom baránka ukradli. (Neskôr ju manžel hodil do mora.) Keď sa Atreus verejne uchádzal o mykénsky trón, uvádzal svoje právo prvorodeného a zdôrazňoval svoje vlastníctvo baránka. Thyestes ľstivo nechal vyhlásiť, že následníkom trónu bude ten, kto baránka vlastní. Nato uviedol všetkých do svojho domu a baránka im ukázal. Vzápätí bol vyhlásený za právoplatného kráľa.

To všetko pozorne sledoval najvyšší boh Zeus, naklonený Atreovi a poslal k nemu boha Herma a povedal mu: "Spýtaj sa Thyesta, či sa vzdá svojho nároku na trón, keď slnko pôjde po oblohe pospiatky ?". Thyestes pokojne súhlasil. Nato Zeus a bohyňa sváru Eris zariadili, že boh slnka Helios obrátil slnečný voz späť, obrátili sa aj hviezdy a ten večer zapadalo Slnko na východe. To sa obrátilo proti Thyestovi a Mykénčania ho poslali do vyhnanstva.

Thyestes vzal so sebou Atreovho malého syna Pleisthena a vychoval ho k nenávisti k otcovi. Keď chlapec dospel, poslal ho do Mykén, aby zavraždil Atrea. Lenže stal sa opak, Atreus zabil mladíka, v ktorom až dodatočne spoznal svojho vlastného syna. To rozpútalo ďalšiu krvavú históriu.

Atreus lákal Thyesta do Mykén, sľuboval mu milosť a pol kráľovstva. Thyestes sa nechal oklamať a pozvanie prijal, zasadli a hodovali. Keď už boli skoro u konca, spomenul si Thyestes na svojich synov a požiadal, aby pre nich poslali. Atreus zavolal sluhov a tí priniesli veľké misy, na nich krvavé hlavy, ruky a nohy Thyestových synov Tantala a Pleisthena. Thyestes hrôzou onemel, potom požiadal o vydanie mŕtvych tiel na pochovanie – a dozvedel sa, že si na nich pred chvíľou pochutnával.

Tento hrozný zločin museli bohovia potrestať, pomohli pre túto chvíľu Thyestovi k úteku. Na Mykény potom zoslali neúrodu, ktorá mala trvať až do Thyestovho návratu. Atreus dal brata hľadať, ale objavil len jeho posledného syna Aigistha, ktorého matkou bola Thyestova vlastná dcéra Pelopia, znásilnená mužom, o ktorom netušila, kto je. Atreus priviedol Aigistha do Mykén a vychoval ho ako vlastného so svojimi synmi Agamemnónom a Menelaom. A práve títo dvaja Thyesta vypátrali a priviedli do Mykén. Atreus uvrhol brata do väzenia a rozkázal Aigisthovi, aby ho zabil. Hneď ako však mladíka v kobke Thyestes uvidel, hneď spoznal svojho syna a stačilo pár slov na prerokovanie pomsty. Aigisthos sa vrátil ku kráľovi a oznámil, že úlohu splnil. Keď Atreus pripravoval na morskom brehu obetnú hranicu, Aigisthos ho prebodol mečom, ktorým mal zabiť svojho otca.

Na mykénsky trón potom zasadol Thyestes a vládol "ťažkou ​​rukou" spoločne so svojim synom Aigisthem. Táto vláda však nemala dlhé trvanie. Atreov syn Agamemnón, ktorý s bratom Menelaom po smrti svojho otca utiekol do Sparty ku kráľovi Tyndareovi, sa u Thyesta ohlásil ako cudzinec. Keď vstúpil do kráľovskej siene, vytasil meč a jedinou ranou meča ho zabil. Potom vyhnal tiež Aigistha a vyhlásil sa za mykénskeho kráľa.

Bratia Thyestes a Atreus asi držia prvenstvo v zrade a úkladných vraždách v boji o trón, rozhodne sa však v histórii nájde veľa ich nasledovníkov.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
  • Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
  • Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
  • Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
  • Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thyestés na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]