Tiberios II. (Byzantská ríša, 6. storočie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Solidus Tiberia II.

Tiberios II. (Konštantín) (iné mená: Tiberius II. (Konštantín), Tiberios I., Tiberius I., Tiberius Constantinus; † 13. august 582) bol byzantským cisárom v rokoch 578 až 582.

Tiberios bol priateľom cisára Justinia II., počas ktorého vlády ho vymenovali do hodnosti comes Excubitorum a v roku 565 bol vyslaný na vojenské ťaženie proti Langobardom. V roku 574 ho na návrh cisárovnej Sofie Justinus povýšil do hodnosti caesara čím sa stal jeho spoluvládcom. Justin trpel v tom čase duševnou chorobou a sám už nebol schopný vládnuť. Počas Tiberiovho regentstva bola situácia na východnom fronte stabilizovaná. V roku 575 Rimania zasadili Peržanom citeľnú porážku v bitke pri Melitene. Po smrti cisára Justina II. v roku 578 sa stal Tiberios cisárom a oženil sa s cisárovnou vdovou. Odvtedy vystupoval pod menom Konštantín.

Energicky pokračoval v obrannom boji proti Avarom a Peržanom, avšak uzatvoriť s nimi mier sa mu nepodarilo. Naopak Avari a s nimi spojení Slovania prenikali intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým na Balkán. Ukončiť vojnu s Peržanmi dokázal až jeho nástupca Maurikios I..

Tiberios ešte silnejšie ako jeho predchodca začal vyprázdňovať štátnu kasu a vyzbrojovať rímske vojsko. Bol veľmi obľúbený medzi ľudom, vďaka tomu, že mu späť vyplatil štvrtinu daní vybraných v ríši a rozdával veľké sumy na rôzne dobročinné účely.

Táto jeho márnotratnosť sa skončila v štvrtom roku jeho vlády, keď sa mu náhle zhoršil zdravotný stav. Ochorel a onedlho, 13. augusta v roku 582 zomrel. Ešte predtým stihol adoptovať úspešného vojvodcu Maurikia, ustanoviť ho svojim nástupcom a oženiť ho so svojou druhou dcérou Constantiou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dějiny Byzance, Nakladatelství Academia, Praha 1992.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Tiberios II. (Byzantská ríša, 6. storočie)
Vladárske tituly
Predchodca
Justinius II.
cisár
578582
Nástupca
Maurikios I.