Tinitus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tinitus (lat. tinnitus alebo tinnitus aurium) alebo hučanie v ušiach alebo ušný šelest je (trvalejšie) počutie zvukov (hučania, šumenia, zvonenia, pískania, klopania a podobne) v uchu iných než tých, ktoré prichádzajú zvonka (halucinácie sa pod pojem nezaraďujú). Zvuky môžu v rôznych intervaloch silnieť alebo slabnúť.

V poslednej dobe trpí týmto psychicky náročným ochorením, majúcim často za následok depresie či nespavosť stále viac ľudí. Dôvodom je pravdepodobne rast hlučnosti a stresu prostredia.[chýba zdroj] Touto chorobou bol postihnutý aj skladateľ Ludwig van Beethoven.

Pre vznik tinitu môže existovať celý rad príčin (od ušných zápalov až po úraz v oblasti hlavy, krku). Na liečbu neexistuje zatiaľ spoľahlivá metóda, je však možné tinitus mnohými spôsobmi zmierniť.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dĺžky trvania príznakov sa delí na tri druhy:

  • akútny tinitus (do 3 mesiacov)
  • subakútny tinitus (do 6 mesiacov)
  • chronický tinitus (viac ako 6 mesiacov)

Niektoré zdroje určujú ako akútny tinitus s trvaním do 12 mesiacov a chronický viac ako 12 mesiacov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tinnitus na českej Wikipédii.