Titicaca
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Titicaca je najväčšie jazero v Južnej Amerike s rozlohou 8 800 km² a s nadmorskou výškou 3 821 m n. m. Titicaca je najvyššie položené jazero s obchodnou lodnou prepravou na svete. Je vulkanického pôvodu.
Leží v Andách na hraniciach Peru a Bolívie. Priemerná hĺbka je medzi 140 a 180 m. Ústi do neho viac ako 25 riek. Má 41 ostrovov, niektoré z nich sú husto obývané.
Na jazere žije populácia Urov na 27 umelých ostrovoch vyrobených z plávajúcich zväzkov trstiny totora (Scirpus californicus).[1]
[upraviť] Referencie
- ↑ The Fantastic Floating Islands of Titicaca, autor R J Evans, 2009 prístup 5.2.2009 (po anglicky)