Tocharčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tocharčina (ak považované za 1 jazyk) alebo tocharské jazyky (ak považované za dva jazyky) je vymretý jazyk tvoriaci nezávislú vetvu indoeurópskej jazykovej rodiny. Tocharčinou sa hovorilo v severočínskom Turkestane (dnes Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang v Číne) v 2. pol. 1. tisícročia po Kr. (500 - 700 po Kr.)

Delí sa na dve nárečia/jazyky:

Tocharčina sa písala severoindickým slabičným písmom bráhmí a jeho variantmi.

Tocharčina patrí ako jediný jazyk v Ázii do kentumovej skupiny indoeurópskych jazykov a jej nositelia predstavujú pravdepodobne zvyšky predpokladaných praindoeurópskych etník.